Joanna Zemanek a Grzegorz Sztwiertnia, Kurátori
vstup je voľný

Mesiac fotografie 2017

Miesto: Poľsky inštitút, Nám. SNP 27, Bratislava
Pondelok - štvrtok 10:00 - 17:00
Piatok 9:00 - 15:00
5.11.2017 - 10:00 - 17:00

-----------------------------------

Výstavy z cyklu (Ne)Zábavný park sú rekapituláciou pre nás dôležitého trojročného interdisciplinárneho výskumného projektu, ktorý v súčasnosti pokračuje v iných oblastiach. Jeho cieľom bolo preveriť intuitívne pohľady z oblasti sociológie a antropológie týkajúce sa súčasných ritualizovaných, terapeutických praktík, ktoré boli charakteristické najmä pre spoločenstvá malých miest, mestečiek a dedín v podobe rôznorodých obecných sviatkov a slávností – ľudových slávností, festivalov a dožiniek.   Najskôr sme však objektívy nasmerovali na lunaparky – zábavné parky ako nedocenené a bagatelizované laboratóriá typov ľudského správania a reakcií s výnimočným vybavením. Lunapark (ako na to poukazuje už samotný názov) je somnabulický a hypnotizujúci stroj, ktorý ovláda skupinové podvedomé a polovedomé správanie a reakcie – od Pavlovho reflexu až po Galantov reflex... Objavili sme Ameriku? To nebol náš zámer, iba sme chceli podať svedectvo o životných potrebách prežívania najjednoduchších emócií a stavov zatratenia – kontrolovaných jázd a výletov v paralelných svetoch – tela a mysle. Zveriť svoj život tínedžerovi, ktorý nehovorí po poľsky a čochvíľa nás pošle na krkolomnú jazdu na kolotočoch, diabolských mlynoch a boosteroch... Prečo to robíme? Pre koho? Čo chceme signalizovať? Sú to síce jednoduché otázky, ale skrývajú mnoho rovín.

Naším cieľom bolo teda upriamiť pozornosť divákov a čitateľov (prostredníctvom výstavy a publikácie) na tieto udivujúce a prirodzene vytvorené formy spoločenskej iniciácie a naratívu.   Prvá časť nášho projektu má formu rozsiahlej limitovanej umeleckej publikácie, ktorá sa týka priamo vybraných zábavných miest (lunaparkov) na periférii Poľska (jedným z protikladných prvkov je časť venovaná zábavnému parku na Coney Island v New Yorku). Fotografický materiál z týchto miest potvrdil udivujúcu homogénnosť nielen charakteru samotných miest, ale aj ľudského správania. Preto sa naša práca v skutočnosti týka špecifických ne-miest (non-sites) v ne-zábavných parkoch (un-funfair towns). Ako lunaparky, tak aj podobné špecifické javy – ľudové zábavy, karnevaly, dožinky, ľudové sviatky – sa akoby zastavili v čase a priestore enklávy spoločenských rituálov. Práve táto publikácia je osou pre druhú časť – výstavu prezentujúcu rôzne pohľady na tento „prirodzený“ kvázi spoločenský experiment laboratórneho charakteru, pokiaľ ide o jeho organickosť a čistotu podmienok.

V tretej časti s názvom Chvíle nepozornosti prezentujeme práce umelcov, ktorí vo svojej tvorbe skúmajú javy na hranici normálnosti (alebo paranormálnosti), osobitosti súkromných obsesií a rituálov, spontánne akty vizuálnej invázie a kolektívnej transgresie či nevedomé prejavy špecifických dedinských či malomeštiackych algoritmov. Vybrané práce pozvaných umelcov budujú priestor výskumu prírody „neobyčajných situácií“ a „rozhodujúcich momentov“, ktoré majú vplyv na náš život a smer vývoja udalostí, ale ktoré si zároveň často nevšímame alebo ich zľahčujeme.   Zaujíma nás fotografia ako výsledok neočakávaného stlačenia spúšte fotoaparátu či zaznamenania náhody, reflexie, inštinktu, protestu a spojenia rôznych umeleckých prostredí a disciplín. Snažíme sa vyťažiť niečo hodnotné a neopakovateľné z vizuálnej skutočnosti a zvyklosti tzv. zóny B a C (provincionálneho Poľska), pričom bleskom akoby vrháme svetlo na jeho kontúry.   Umelci pozvaní na výstavu sú experimentátori, ktorí kreujú svoj vlastný jazyk a logický systém vizuálneho usporiadania skutočnosti – a reprezentujú rôzne pokolenia a prostredia: Józef Robakowski, Maga Sokolska, Wojciech Wilczyk, Joanna Zemanek, Grzegorz Sztwiertnia.