V krásnom priestore v Bratislave je na ploche 1529 m2 vystavených viac ako 500 diel slovenských velikánov. Ťažisko spočíva na slovenskej maľbe 20. storočia v stálych expozíciách aj krátkodobých výstavách.
Programy pre školy 2021
Farebne a hravo! - 1. stupeň ZŠ, vstup na žiaka 2€
Hurá do galérie - 1. stupeň ZŠ, vstup na žiaka 2€
Umenie inšpiruj ma! - 1. stupeň ZŠ, vstup na žiaka 2€
Tvary umenia - 1. stupeň ZŠ, vstup na žiaka 2€
Socha rozprávaj! - 1. stupeň ZŠ, vstup na žiaka 2€
Všetky zmysly umenia - 1. stupeň ZŠ, vstup na žiaka 2€
Prechádzka slovenskou modernou - stredné školy, vstup na žiaka 3€
Komentované prehliadky
Zrod výtvarnej moderny na Slovensku
Výtvarná moderna Slovenska
Skupina Mikuláša Galandu
Osobnosti a fenomény
Galériu Nedbalka tvoria štyri podlažia plné umenia:
Prízemie je vyhradené pre krátkodobé výstavy z tvorby významných autorov 20. a 21. storočia, tematické alebo autorské kolekcie z galerijnej zbierky, súbory diel žijúcich umelcov i umelcov z histórie slovenského výtvarného umenia.
Stála expozícia prezentuje diela významných osobností, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku.
Pôsobenie tejto skupiny výrazne formovalo slovenské výtvarné umenie. Táto neskorá moderna si zachovala všetky charakteristické znaky moderny medzivojnového umenia, vrátane organizovaného vystúpenia s programovým vyhlásením a individuálnym tvorivým programom.
Slovenské výtvarné umenie v medzivojnovom období sa formovalo v podmienkach ustavičných zmien, preto najdôležitejšou otázkou v umení bol protiklad medzi tradíciou a modernou.
Pohľad umelcov na meniaci sa svet a pochopenie nových cieľov a poslania umenia spôsobilo zásadné zmeny aj v jeho vývoji. Na prelome 19. a 20. storočia pôsobili na území Slovenska viaceré vynikajúce osobnosti, ktoré spoluvytvárali tvár výtvarného umenia.
Významní slovenskí architekti Viktória Cvengošová a Virgil Droppa získali za architektonické riešenie budovy, kde sa galéria nachádza Cenu Dušana Jurkoviča. galéria bola vybudovaná zo zbierok milovníkov umenia Artura Bartoška a Petra Paška. Niektoré diela sú uvoľnené zo súkromných kolekcií Patrika Geržu a Bohumila Hanzela.
