Slovenské výtvarné umenie sa v období medzi svetovými vojnami formovalo v podminkach neustálych zmien. Ľudí zasiahol rozpad štátov, revolúcie, hospodárska kríza, kontinentom sa prehnali dve svetové vojny a tieto udalosti sa vo výtvarnej tvorbe nemohli neprejaviť.

Najdôležitejšou otázkou bol v tom čase v umení protiklad medzi tradíciou a modernou. Vznikol autentický svet umenia, čo bolo najviac viditeľné v tvorbe Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu. Tí nielen svojím dielom, ale aj umeleckým manifestom nazvaným Súkromné listy Fullu a Galandu vyjadrili zásadný postoj týkajúci sa chápania umenia a poslania umelca.

Nezávislosť mysle, ako aj sloboda ducha a tvorby sa však v našich podmienkach udržali pomerne krátko. Rok 1948 znamenal uzatvorenie celého obdobia vývoja umenia na Slovensku a zároveň aj koniec formovania základov slovenskej moderny. K hodnotám, ktoré počas tohto krátkeho obdobia vznikli, sa umelci hlásili v priebehu celého ďalšieho polstoročia.