Marek Jarotta v aktuálnej sérii malieb ďalej rozvíja svoju dlhodobú tému tranzitných priestorov. Diela predstavené na výstave zachytávajú prostredie železničných staníc, nástupíšť, letiskových hál či vstupov do metra. Ide o „nemiesta“, prechodné medzipriestory anonymity a dočasnosti, kde sa neustály pohyb prelína s (ne)trpezlivým čakaním. Človek v nich vystupuje ako anonymný pasažier, ktorého pohyb usmerňujú šípky, značky, tabule, eskalátory či turnikety. Jeho pozornosť je selektívna, priestor vníma predovšetkým cez prvky, ktoré mu umožňujú zorientovať sa a pokračovať ďalej.
V prevažne monochromatických sivých interiéroch Jarottových malieb sú informačné a navigačné prvky zbavené obsahu a spolu s ľudskými postavami sú jedinými nositeľmi farby na obrazovej ploche. Opakovane sa objavuje motív zahradzovacích stĺpikov s modrými páskami, ktoré vytvárajú koridor či prekážku v ceste. Zatiaľ čo niektoré maľby zobrazujú vyprázdnenú architektúru bez prítomnosti ľudí, akoby zastavenú v čase, v iných sa objavujú osamotené figúry s batožinou či skupiny ľudí čakajúce v dlhých radoch alebo zachytené v pohybe uprostred zhonu. Povrch maľby autor mechanicky narúša brúsnym papierom, čím vytvára špecifické štruktúry. Pracuje tiež s odtláčaním plátien či akrylovým transferom, pri ktorom sa pôvodný motív postupne vytráca.
Výstava Načas tematizuje estetiku tranzitných priestorov, ako aj samotnú ľudskú skúsenosť v nich. Názvom odkazuje na paradox medzi neustálym tlakom na dochvíľnosť a dočasnosťou prostredia, v ktorom trávime len nevyhnutný čas.
Kurátorka: Martina Bábinová
