Asi pred polrokom som v ateliéri narazila na plechovku zlatostrieborného odtieňa ofsetovej farby, kedysi mi ju darovala sestra. Zopár nevydarených začatých uhľových kresieb, línie, ťahy, zase sa opakujem. Možno vymedziť kompozíciu plochou, kresba v kontraste s plošným tvarom, udalosť v ploche. Znova a znova aplikujem túto metódu, valčekom nanášam farbu, kresba už zostáva v druhom pláne, patrne viditeľná. Ďalšie zvyšky a použité listy papiera, hromadiace sa pod stolom. Na sklenenú dosku nanášam farbu, do ktorej ešte kreslím olejovým pastelom, štruktúry viackrát prekresľovanej dosky, stieranej nožom, či stopa odtlačenej pôvodnej kresby, začína nový príbeh, ale len taký skromný príbeh tvarov a ornamentu, tvár, ruka, telový odtieň, ktorým pokrývam zaoblené sklo.

Netrpezlivo tlačím ďalšie vrstvy, farby sa lepia dohromady, vznikajú „diery“, tam, kde tlak nebol príliš silný, na zadnú stranu jemne načrtávam torzo, farba sa však rozlieva a pokračuje ďalej nízkymi žliabkami textúry papiera. Na pauzáku pripomína rieku na mape, ktorá sa rozvetvuje do drobných žiliek. Z pôvodného zámeru tlačiť v komplementárnych farbách, komponovať farebnú skladbu však rýchlo upúšťam, neočakávané situácie začali byť hnacím motorom, kde si zakaždým poviem, tak ešte skúsim toto. Jeden výtlačok predznamenáva druhý, proces. Skôr pracovná kniha než finálny obraz, tieto malé grafiky. Chodím sem-tam. Neustále očakávanie, že už to tam bude, že ma delí už len neveľký kúsok od nejakej vnútornej podstaty či pochopenia, ma ako magnet s odpudzujúcou silou odťahuje čoraz väčšou silou.

Stojím zase na začiatku, alebo aspoň príliš ďaleko na to vidieť. Nanovo podnikám ďalšiu cestu hľadania čohosi, čo ani nedokážem pomenovať, nieto ešte definovať, skrátka „to“. Defilujú predo mnou rôzne tvary a materiály, svetlo prechádzajúce čistým listom papiera, ďalšie hárky napúšťam fermežou. Ponechávam tomu čas. Väčšia časť je venovaná materialite, efektom farby, ktoré dokážu napodobniť chladné efekty ťahov vytvorených v digitálnych programoch, vrstveniu – ktoré je v tomto prípade na rozdiel od maľby stále plošné, nejaký pomyselný priestor vytvorený len tlakom či použitím transparentnej farby, mizne i autorská stopa, ktorá už je len sprostredkovaná, zrkadlovo obrátený obraz...

- Hana Garová

Výstava je súčasťou Petržalka Gallery Weekend 2019