Na výstave uvidíte práce troch hlavných predstaviteľov tohto smeru – Júliusa Kollera, Stana Filka a Petra Bartoša, ale aj diela Milana Adamčiaka, Alexa Mlynárčika, Rudolfa Sikoru, Dezidera Tótha a ďalších. Sú to diela notoricky známe, ale aj zriedka vystavované či vôbec nevystavené, ktoré vznikali, až pokým celkom nevyhasli sweet sixties.

Prečo Umenie Fantastického Odhmotnenia? Chceli sme sa vyhnúť pojmu konceptualizmus, ktorý sa v posledných desaťročiach stal pojmom príliš širokým a nezreteľným, a zároveň pomenovať istú príznačnú črtu tohto typu umenia v našom kultúrnom prostredí.

Slovenský konceptualizmus totiž nebol hard core konceptualizmom alebo ultra-konceptualizmom, analytickým a systematickým smerom, vychádzajúcim z lingvistickej filozofie, tak ako ho poznáme zvlášť v anglosaských krajinách. Išlo skôr o voľnejší typ dematerializovaného umenia – umenia pojmov, ideí, plánov, projektov a myšlienkových konceptov, ktoré môže, ale nemusí byť zhmotnené v artefaktoch.

Na Slovensku sa odhmotnenosť v umení často prejavovala nepredvídateľným spôsobom, bola nesystematická, ale očarujúco nevyspytateľná a v istom zmysle aj fantastická. Z toho plynie jej neskoršie uznanie vo svete. Napokon aj hard core konceptualista Lawrence Weiner pripustil, že konceptuálni umelci sú skôr mystici ako racionalisti. U nás skôr transcendenti, pretože v bezvýhradne sekularizovanej spoločnosti takzvaného socializmu sa tento druh umenia stal médiom transcendencie.

Kurátor: Aurel Hrabušický