Jednotlivé diela rozprávajú príbehy o tom, čo sa deje v procese premeny, zmeny, prerodu. Dá sa tento proces vôbec izolovať? Ide o určitý neuchopiteľný stav na hranici stagnácie, statickosti a pohybu. Zmena sa deje postupne. A tento pohyb nie je dynamický a ani lineárny. Vrstva po vrstve, opakovanie po opakovaní. V každom opakovaní je však prítomná odchýlka. A v jednom momente, nevieme presne kedy, nastane zmena. Stav statického opakovania sa zlomí a nastane transformácia.

Zuzana tento fenomén hľadá cez sny a snívanie. Stav nevinnosti, keď sa deje všetko a nič. Zachytáva ho pomocou akvarelov snívajúci bytostí. Takmer priehľadné postavy nie sú ani tu medzi nami, ani na druhom brehu. Zaspávanie. Prechodové momenty, upadanie do stavu. Pýta sa, čo sa deje medzi tým? Je to rýchly pohyb očí? Je to čas pokoja a premeny, kedy nevieme čo bolo predtým, čo bude potom.

Pre Cynthiu je portálom, stretom, blanou transformácie portrét. Keď sa pozeráme do tváre človeka iba niečo tušíme, pretože veci sa odohrávajú za bránou očí. Pôsobivé intenzívne expresívne postavy majú v tvári smiech. Ale nevieme, či ide o uvoľnenie napätia alebo stav pokoja. A pokoj sa môže v sekunde premeniť na zúrivosť. Vnútorný prerod v jej rozostrených maľbách nastáva postupne vrstva po vrstve, ale aj náhle. Súbežne niečo zoslabene, odkloní sa a dôjde k zvratu udalostí.

Tretiu rovinu vnímania fenoménu premeny nesú hravé kolaboratívne objekty zachytávajúce momenty koncentrácie energie tesne pred uvoľnením, či motív istého stávania sa vo forme roztekania, vznikania a neukončenosti. Vrstevnatú objektovo-maliarsku inštaláciu prelínajú Zuzanine básne. Odohrávajú sa v priestore vo forme zvukovej koláže, ktorá vznikla v spolupráci s hudobníkom Samuelom Kovalčíkom. Zámerom výstavy nie je priniesť jednoznačný popis či vysvetlenie stavu zmeny. Ide o ochutnávku či zrodenie hry možností a je na divákovi, ktorú z nich ochutná. Čo môže byť nevinnejšie ako ľudia čakajúci na zmrzlinu?

Kurátorka: Lucia Čarnecká