Lamrová vo svojej voľnej tvorbe neuznávala aranžovanie, výrezy, manipuláciu s negatívom ani s fotografovanými modelmi a objektmi, nepoužívala umelé osvetlenie ani blesk. Zachytávala svet bez príkras.

V portrétoch ľudí z ulice si všímala zaujímavých postavičiek, predovšetkým detí a starých ľudí, teda dvoch krajných pólov ľudskej existencie. Dokumentovala aj folklórne festivaly či rómsku komunitu. Zaujímala ju tiež strata genia loci miest - zachytávala rozpad ťažobným priemyslom poznamenaného Kladna, v odrazoch kaluží chátrajúcu Prahu osemdesiatych rokov minulého storočia. Pri zachytávaní osudov východonemeckých emigrantov, ktorí sa chceli dostať cez Prahu do západnej Európy, sa stretla napr. s dvorným fotografom Václava Havla Tomki Nemcom či Herbertom Slávikom.

V sérii Strážnice sa Blanke Lamrovej podarilo zaznamenať – s veľkou dávkou empatie – priebeh medzinárodného folklórneho festivalu v Strážnici v polovici 80. rokov minulého storočia. Pozornosť zamerala nielen na vizuálne atraktívnych tanečníkov a spevákov v krojoch, ale dokumentovala predovšetkým uvoľnené správanie niekoľkých generácií návštevníkov, vrátane skupiny závadovej mládeže, tzv. príslušníkov hnutia hippie.

Blanka Lamrová (*1949 v Litovli)

Fotografická dokumentaristka so sociálne emancipovaným prístupom a dôrazom na autenticitu. Do pozornosti fotografického sveta prenikla v 70. rokoch minulého storočia, kedy pravidelne vystavovala v priestoroch Staromestskej radnice na prehliadkach Ženy za kamerou, ktoré sa z dnešnej perspektívy javia ako rodovo mimoriadne emancipačné akcie. Pred revolúciou sa pohybovala aj v šedej, neoficiálnej zóne. Tematicky sa často zameriavala na tých prehliadaných, deti, staré ženy, Rómov – alebo na miznúceho genia loci miest, na ktoré sa zabúdalo. Väčšinu profesijného života zasvätila fotografovaniu pre Národnú galériu v Prahe.

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Pozrite si kompletný program festivalu.