Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy.

Cieľom projektu Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte. 

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej.

Svet pravekých kultúr odhaľuje keramika, ktorá prežila viac ako 2000 rokov.

Najväčšiu pozornosť púta červeno maľovaná keramika z kniežacích mohýl z oblasti Nových Košarísk pri Dunajskej Lužnej.  Nádoby zdobené postavami ľudí, zvierat či výjavmi zo života a pohrebných obradov patria k najznámejším predmetom zbierok Archeologického múzea. Objavujú sa v knihách, na výstavách a pre mnohých sú symbolom samotného múzea. Výjavy na keramike nám ponúkajú jedinečný pohľad do duchovného sveta ľudí, ktorí žili na juhozápadnom Slovensku v 8. až 6. storočí pred n. l. Archeológovia v nich odhaľujú súvislosti z pohrebných rituálov, spoločenského postavenia či viery v posmrtný život. Pomocou porovnaní s Homérovými eposmi sa snažia pochopiť, ako mohli tieto obrady vyzerať.

V období staršej doby železnej vznikali u nás opevnené centrá, napríklad na Bratislavskom hrade, Devíne či Molpíri pri Smoleniciach. Významní členovia spoločnosti boli pochovávaní do veľkých mohýl, často vysokých niekoľko metrov. Vo vnútri sa nachádzali drevené stavby pripomínajúce domy, plné darov a keramických nádob.

Nádoby z lokalít ako Nové Košariská, Dolné Janíky či Blatná na Ostrove neslúžili len na uloženie ostatkov. Mali rituálny význam. Ich tvary zdobia výčnelky pripomínajúce ruky, nohy či zvieracie hlavy, jemné hlinené reťaze a jednoduché ornamenty. Malé postavičky môžu zobrazovať tanečníkov, jazdcov alebo šamanov počas pohrebných slávností. Zaujímavosťou je, že tieto nádoby neboli určené na bežné používanie. Sú krehké a slabo vypálené – vznikli len pre rituál. Ich úlohou bolo zabezpečiť zosnulým pohodlie a ochranu v inom svete.

Tieto výnimočné predmety si môžete pozrieť aj dnes. Príďte a skúste sa na chvíľu vžiť do úlohy archeologického detektíva. Na samotných nádobách môžete hľadať detaily a motívy, ktoré odborníci prekreslili aj na výstavné panely. Možno práve vy objavíte príbeh, ktorý tu čakal viac než dvetisíc rokov.

Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. kniežacích hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

Viac info