Témy pre svoje difúzne série – obrazy, ktoré pôsobia, akoby ste sa pozerali cez matné sklo (aj pre svoje nízke rozlíšenia), nadrozmerné pixely deformujúce objekty na nepoznanie – čerpá z diel takých starých majstrov, ako napríklad Raffael, Goya, Velázquez či Tizian, ako aj z diel hrdinov modernizmu, napríklad Moneta a Picassa, a dokonca aj Andyho Warhola. Rovnako ho zaujímajú ikonické portréty ako prvotné mýty ľudských dejín, napríklad Pád človeka alebo opakujúci sa príbeh o únose žien a mužskej agresii.

Bývalý reportér však nachádza svoju inšpiráciu nielen v umeleckých chrámoch múzeí; poznamenáva aj, že všetko, čo vždy ľudí dojímalo, možno rovnako ľahko nájsť i v dnešných médiách. Napríklad zobrazenie násilia ako v Goyovom diele Poprava povstalcov zo začiatku 19. storočia a na fotografiách pouličných zrážok na summite NATO v Štrasburgu v roku 2009, vykazuje pozoruhodnú estetickú príbuznosť. V Baldingerových obrazoch banálne vonkajšie znaky, ako je oblečenie či účes už nehrajú úlohu zatemňujúceho efektu, fascinuje ho fakt, že gesto zostáva nedotknuté – že naprieč stáročiami sa zdá, že tie isté vzorce sa opakujú v tom, ako ľudia medzi sebou interagujú.

Bez ohľadu na médium alebo kontext, v ktorom Baldinger nachádza svoj námet, často ho skúma sériovým spôsobom; ten istý zdrojový materiál môže slúžiť ako základ pre diela využívajúce jeho rôzne formálne prístupy, čím nám ponúka neustále sa meniace perspektívy na danú tému. Umelec týmto spôsobom vyjadruje svoju túžbu povzbudiť návštevníkov, aby sa vždy aspoň dvakrát pozreli, než si vytvoria názor.

Kurátorka: Agnes Husslein-Arco

Biografia

Peter Baldinger sa narodil v Linzi v roku 1958 a žije vo Viedni. Ako 18-ročný mal tento samouk, bývalý novinár a kultúrny manažér svoju prvú samostatnú výstavu v Salzburgu. Umelecké pobyty ho zaviedli do Maďarska a Spojených štátov, kde okrem Nemecka, Talianska, Maďarska a Rakúska usporiadal množstvo výstav. K jeho dielam patria inštalácie, ako napríklad History Steps (Kroky histórie) vo viedenskom Hofburgu v roku 2011, Sky of Stones (Obloha kameňov) v roku 2019 v Dóme svätého Štefana, ako aj Then is now (Vtedy je teraz) v roku 2020 v Drážďanoch a Happiness is a warm Gun (Šťastie je horúca zbraň) v Múzeu výtvarných umení v Lipsku. Rovnako aj kvetinové inštalácie BeethovenBeet v záhradách Belvedere a Amor sucht Psyche (Amor hľadá Psyché) v Dessau-Wörlitz Garden Realm, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Za svoju stropnú fresku Genesis v kaviarni Maskaron v Esterházyho paláci získal v roku 2010 Burgenlandskú cenu za architektúru.