Výstava v galérii Nedbalka sa zameriava na Benkovu maliarsku tvorbu a približuje návštevníkom autorov osobitý výtvarný jazyk, ktorý sa stal základom formovania moderného slovenského maliarstva.
"Preto som nášho človeka podával silného a sebavedomého, lebo bol znevažovaný, vysmievaný, poddansky zhrbený, skromný, dobrotivý. Chcel som mu stavať pred oči človeka silného a smelého, aby sa spamätal a vypol prsia k nepoddajnosti." Martin Benka
Martin Benka patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Jeho tvorba je známa širokej odbornej i laickej verejnosti a jeho diela patria na trhu s umením dodnes k najpredávanejším a najvyššie hodnoteným.
Život a tvorba Martina Benku sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských kultúrnych dejín. Vo svojich dielach dokázal jedinečným spôsobom prepojiť moderné výtvarné tendencie s historizujúcimi prvkami, ktoré idealizujú slovenskú vidiecku spoločnosť. Jeho cieľom nebola len formálna inovácia, ale predovšetkým vybudovanie slovenského mýtu – vizuálneho obrazu národa, ktorý by prispel k jeho kultúrnemu a národnému ukotveniu. Benkove diela tak neponúkajú iba estetický zážitok, ale aj hlboké posolstvo o pracovitosti, sile a vytrvalosti slovenského ľudu.
Významnú úlohu v Benkovej tvorbe zohráva aj forma. Jeho výtvarný prejav sa postupne vyvíjal od impresionistických začiatkov až po špecifické dekoratívne poňatie maľby, ktoré kunsthistorici označujú ako secesný dekorativizmus. Tento osobitý štýl bol na našom území prelomový a zásadne ovplyvnil ďalší vývoj slovenského výtvarného umenia.
Kurátorka: Alexandra Kočišková
Kunsthistorický sprievod výstavou sa bude konať 14.3. (sobota) o 17:00.
Martin Benka sa narodil v obci Kiripolec (dnešné Kostolište) do početnej rodiny. Jeho výnimočný talent sa prejavil už v ranom detstve.
Vyučil sa za maliara-natierača v Hodoníne (1903 — 1906), v rokoch 1906 — 1909 pôsobil ako maliarsky tovariš vo Viedni, kde začal v roku 1908 navštevovať súkromný ateliér E. Neumanna. V rokoch 1909 — 1913 študoval vďaka spisovateľovi J. Langnerovi na súkromnej maliarskej krajinárskej škole Aloisa Kalvodu v Prahe. V roku 1913 prvýkrát navštívil severné Uhorsko, najmä Oravu (Veličná). V rokoch 1910 — 1914 absolvoval so študentmi Kalvodovej školy niekoľko študijných ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. V roku 1914 získal svoj prvý ateliér v Prahe, v rokoch 1915 — 1918 žil a tvoril v Miloňoviciach na Šumave. Prvýkrát samostatne vystavoval v roku 1915 v Rohatci, na Slovensku sa prvýkrát predstavil v roku 1920 v rámci Spolku slovenských umelcov. V roku 1918 sa usadil v Prahe, kde žil do roku 1939. V rokoch 1924 — 1936 absolvoval viaceré študijné cesty (Taliansko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Maroko, Sovietsky zväz). Viackrát vystavoval na bienále v Benátkach (1926, 1934, 1942, 1954). Zúčastnil sa na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937, kde získal striebornú medailu za obraz Krajina z Terchovej. V roku 1939 sa usadil v Martine. V rokoch 1940 — 1941 viedol ako mimoriadny profesor Oddelenie kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
V roku 1958 sa presťahoval do ateliérového domu s obrazárňou v Martine, ktorý vybudoval štát. Ako protihodnotu daroval v roku 1964 štátu 5 000 svojich diel, ktoré sa stali základom fondu Múzea Martina Benku v Martine (súčasť Slovenského národného múzea). V Kostolišti bola sprístupnená maliarova Pamätná izba. Martin Benka bol zakladajúcim členom a predsedom Spolku slovenských umelcov a Umeleckého odboru Matice slovenskej v Martine. Získal početné ocenenia doma i v zahraničí, bol vyznamenaný Radom republiky a ako prvý slovenský výtvarník získal titul národný umelec. Okrem maľby sa venoval grafike, úžitkovej grafike a ilustrácii. V roku 1958 vydal knižne svoju autobiografiu s názvom Za umením.












