Reprezentatívny charakter výstavy určujú jednotlivé tematické okruhy, jej spracovanie a výber artefaktov. Poskytuje tak dostatočne široký priestor na prezentáciu množstva rôznorodých predmetov zo zbierkového fondu SNM - Múzea Červený Kameň a zároveň mapuje dôležité obdobie dejín hradu v čase panovania Márie Terézie.

Výstava pozostáva z viacerých tém, ktoré približujú konkrétnych členov rodu Pálffy, hrad Červený Kameň a panstvo v tomto období. V 18. storočí, ktoré znamenalo novú éru v dejinách Habsburskej monarchie, boli Pálffyovci aktívnou súčasťou politického diania. Dominanty výstavy – portréty príslušníkov vládnucej dynastie a ich súčasníkov z rodu Pálffy, dobre ilustrujú spoločenský status rodu v tomto období ale aj výsledky snahy o naklonenie uhorskej šľachty na stranu panovníckeho dvora. Po dvoch bratoch, palatínoch Mikulášovi (1657 – 1732) a Jánovi (1663 – 1751), je ústrednou postavou výstavy Mikulášov vnuk Rudolf Pálffy (1719 – 1768), ktorý pokračoval v tradícii previazania rodu s viedenským dvorom. Jeho život bol však výrazne spätý s panstvom a hradom Červený Kameň. Okrem úprav samotného objektu to dobre dokladá viacero artefaktov z jeho rozsiahlej zbierky starožitností a kuriozít, ale i fragmenty knižnice či stolovacích súprav.

Na výstave sú prezentované maľby a grafiky popredných dobových portrétnych majstrov a ich dielní (Johann Gottfried Auerbach, Rosalba Carriera, Johann Gottfried Haid, Martin van Meytens, Jakub Schmutzer), viaceré doposiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností Rudolfa Pálffyho, ukážky fajansy z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry, unikátna veľkorozmerná mapa časti Malých Karpát v blízkosti Červeného Kameňa, mortuárium Márie Terézie z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho, zakázaný spis „slovenského Sokrata" Adama Františka Kollára o vzťahu panovníckej moci k cirkvi a k šľachte z knižnice Rudolfa Pálffyho a mnohé ďalšie predmety zo zbierok SNM – Múzea Červený Kameň.