Jeho fotografie majú veľkú emocionálnu hĺbku. Sám sa vyjadril, že „moje fotografie sú skamenelinami mojej duše. A keď sa tak na tým vážne zamyslím, aj vaše.“

Mnohé portréty žien, mužov a prírody sú často doplnené vlastnými básňami. Video umenie, ktorému sa tiež venuje, zachytáva hudobný svet, ale aj okamžiky samoty a neschopnosti širšej komunikácie. Určitý vplyv na Zellov umelecký prejav má prirodzene literatúra, pretože ešte na strednej škole bol známy svojou básnickou tvorbou. On sám sa vyjadril, že pokoj mu dodáva práve čítanie, pretože to pre neho znamená istý únik. Tiež pôsobenie modlitby, pretože ako sám hovorí „núti ma hovoriť slovami môjho srdca, aby som vstúpil do vyššieho priestoru, za hranice súčasných starostí.“

Lucien Zell je spisovateľ, textár, spevák a tiež herec. Fotografovanie je preňho ako sám hovorí, v poradí, až štvrtou umeleckou činnosťou. „Mne sa páči skutočnosť, že obrazy okamžite presahujú hranice jazyka a hoci existuje nepopierateľný slovník symbolov a gest, fotografia je umenie, ktoré nevylučuje nikoho, kto má náhodou iný materinský jazyk. Možno, keď sa nad tým zamyslíme, fotografia je ďalším jazykom, ktorý všetci zdieľame, pretože chápeme, že život je pominuteľný. Známy latinský výrok tempus fugit, čas letí, je však nesprávny preklad. V skutočnosti čas beží. Čas pred nami doslova uteká. To znamená, že čas je na úteku (s extrémne zlým svedomím).“