Michaela Rapavá pomyselne prekračuje hranice medzi objektom, kresbou a záznamom akcie. Spojením prvkov z daných konceptuálnych teritórií týchto troch medií sú výsledkom dvojrozmerné sochy dynamizmu ľudského tela vyvedené uhľom na sadrokartónové plochy. Podoby uhlových stôp sú procesuálne, rodené telesnou meditáciou a intencionálne zotrvávajú v stave nedokončenosti.