Ich maliarsky rukopis je rozlíšiteľný, dekádami overený a verný osobnému zanieteniu pre umenie. To, že na ich spoločnej výstave prvýkrát dochádza k vzájomnému dialógu nie je náhoda. Napriek tomu, že sa ich diela môžu zdať do istej miery podobné, sú rozpoznateľné a odlišné. Aké podobnosti sú teda čitateľné, k akým náhodám dochádza a ako pomenovať to čo sa odohráva vo vzájomnej konfrontácii týchto dvoch solitérnych autorov slovenskej a českej umeleckej scény? Výnimočná výstava provokuje k hľadaniu súvislostí a k zodpovedaniu presne takýchto otázok. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť v Zoya Museum v Modre od 13. októbra 2025 do 18. januára 2026. Jej koncepciu zostavil Miroslav Haľák.

Ťažiskom prezentácie oboch maliarov sú nadrozmerné, dvoj, až trojmetrové plátna z posledných tvorivých období. Hlavnými motívmi ich prác sú ľudské figúry. U Ormandíka ide predovšetkým o diela z cyklu expresívnych Červených hláv, Špaňhel predstavuje najmä uvoľnené maľby svätcov. Pre oboch sú zároveň rovnako dôležité prírodné témy, z ktorých uvidia návštevníci múzea Ormandíkove opulentné kytice, či kriaky a Špaňhelove obrazy zo série motýľov a kytíc.

Veľkorysé priestory Zoya Museum inšpirovali oboch výtvarníkov k jedinečným dielam. Ormandík pripravil pre konkrétnu betónovú stenu výstavného priestoru takmer štvormetrový obraz spiaceho kentaura. Špaňhel zašiel ešte ďalej a pomaľoval priamo jednu zo stien múzea.

 „Vášnivá radosť z maľovania, esencia pominuteľnosti, krehkosť, ale aj výrazné gesto, to je to, čo nás oboch spája. Špecialitou tejto výstavy je aj naše doslovné maliarske prepojenie v dvoch spoločných monumentálnych obrazoch," hovorí Marek Ormandík.

Marek Ormandík  (1968, Bratislava) 

Venuje sa maľbe, kresbe, soche a ilustrácii. 

Ormandík (podľa Petra Milčáka) je maliar so zreteľne rozoznateľným, osobitým expresívnym rukopisom. V mnohých dielach vychádza z kultúrne a hodnotovo podstatných biblických a mytologických tém. Jeho účasť na týchto témach a aktuálny čas prežívania sa zásadne projektujú do ich uchopenia a vedú neraz k hyperbolizujúcemu a ironizujúcemu vyjadreniu. 

Vystavovať začal počas štúdia na vysokej škole. Realizoval množstvo samostatných výstav na Slovensku, v Česku, Rusku, Slovinsku, Chorvátsku, Maďarsku, Francúzsku, Taliansku, Nórsku, Nemecku, Rakúsku, či Anglicku. Z posledných spomeňme aspoň výstavy Maľba v Galérie M1 - Kunstzone, v Gere (2017), Trans Portion v MUO v Záhrebe (2017), Night Cruise v Galérii Bellart vo Viedni (2018), Múr Marekov v Múzeu Danubiana v Čunove (2019), Zápcha do neba v Mestskom múzeu v Poľskom Tešíne (2021), či nedávno ukončenú výstavu O vtákoch a ľuďoch v Slovenskom inštitúte v Londýne. Zúčastňuje sa aj skupinových prehliadok, napríklad Dialógy v Cite des Arts v Paríži (2015), Šumenie anjelských krídiel v Múzeu moderného umenia v Olomouci (2016) či More than 30… v Zoya múzeu v Modre (2018), Grow vo viedenskom Belvederi, alebo na stále aktuálnej výstave Terra Incognita v múzeu Liaunig v rakúskom Neuhause. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Meulensteen art award v roku 2007 alebo Krištáľové krídlo v roku 2010.  Ako ilustrátor spolupracuje pri tvorbe bookletov a kníh s významnými slovenskými hudobníkmi a literátmi. O jeho práci vyšlo niekoľko publikácií. V roku 2019, uviedlo vydavateľstvo Slovart na knižný trh výpravnú monografiu Marek Ormandík autorov Miroslava Haľáka a Zuzany Kizákovej. Ako ilustrátor často a rád spolupracoval s Tomášom Janovicom a Milanom Lasicom. Jednou z ich posledných spoluprác je spoločné knižné dielo Humor nie je pápež (Povalačt, 2023). 

Jakub Špaňhel (1976, Karviná) - Vyštudoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Počas svojho štúdia sa špecializoval na maľbu a grafiku. Po ukončení štúdia sa etabloval ako významný umelec na českej umeleckej scéne. Je známy svojimi abstraktnými a expresívnymi maľbami, ktoré kombinujú rôzne média a techniky. Jeho práca je často charakterizovaná emotívnym a expresívnym výrazom. Používa širokú paletu farieb a hravé kompozície, ktoré vyjadrujú jeho subjektívny pohľad na svet. Jeho maľby často kombinujú abstraktné formy a gestické ťahy štetcom, čím vytvára dynamické a energické obrazy. Špaňhel sa tiež zaujíma o experimentovanie s rôznymi materiálmi a technikami. Vo svojich dielach využíva akrylové farby, oleje, spreje, ceruzky a koláže. Vytvára tým vrstevnaté a texturované povrchy, ktoré dodávajú jeho maľbám hĺbku a hmatateľnosť. (Trafo Gallery)

Typickým rysom tvorby Jakuba Špaňhela sú cykly, ktoré sa väčšinou venujú jednej téme, ktorá vychádza z autorovho vnímania každodenného života. Svoj štýl maľby nazýva „expresívnym impresionizmom“ a rád uvádza, že maľuje vždy veci, ktoré reálne existujú. Dokáže zaujať ako svojim, pre neho neodmysliteľným, maliarskym expresívnym gestom, tak aj maľbou špeciálne vyrobenými valčekmi, kde pracuje s redukovaným, repetitívnym rázom námetov. Na jednej strane sa tiež stretávame s motívmi chrámových interiérov, lustrov, krajín, centrálnych budov bánk, benzínových púmp, ale aj portrétov, kvetín či motýľov. Na druhej strane sú to napríklad vzory krížikov, lodí, baletiek, Chiméry i Jana Nepomuckého. (DSCGallery)