"Zvažovali, či už nepatria do starého železa, ale prišli na to, že skôr do múzea." Dvaja autori, rôzne výtvarné médiá, jeden priestor, spoločná kreatívna vášeň a reakcie na dynamickú dobu okolo nás. To všetko prezentuje výstava s názvom V Múzeu, ktorá má ambíciu provokovať myslenie, ale aj zaujať zmysly.
Marek Ormandík je bytostný maliar a kresliar. Architekt Norbert Šmondrk sa vo svojej voľnej tvorbe venuje predovšetkým trojrozmerným výtvarným objektom. Obom autorom je blízka monumentalita výtvarného prejavu, či už pocitová alebo skutočná. V kontraste k nej je však v dielach aj intímna krehkosť, z ktorej jasne cítiť ľudskosť.
Ťažiskom prezentácie diel Mareka Ormandíka vo výstavných sálach Prírodovedného múzea SNM sú dve mamutie, takmer sedem metrové plátna (Zápcha do neba a Tanec smrť). Ich hlavnou témou, ako aj ďalších jeho vystavovaných veľkorozmerných diel (Ježišstrom, Sklad bývalých hrdinov), je esencia pominuteľnosti, Memento mori vznášajúce sa nad divokou expresivitou svetského pohybu. Vyvážením existenciálnych motívov sú Ormandíkové série florálnofaunových malieb (Opulentná kytica, Čierne stádo) a obrazy mileneckých dvojíc (Objatie). Tušenie blízkosti konca je však zakódované aj v nich.
Objekty Norberta Šmondrka sa vyznačujú tvarovou a materiálovou rozmanitosťou - oceľ, plech, sklo, drevo, plast, ale aj tematickou nasýtenosťou. Nesú v sebe duálnosť obsahu, keď cez individuálne emócie reagujú na spoločenské dianie okolo nás (Oligarchia), ale aj každodennú agendu zvanú život (Pokušenie). Podnety zvonka sú vždy vykomponované do silného individuálneho príbehu v konkrétnom priestore a v reálnom čase.
„Norova aj moja tvorba je krehká aj robustná zároveň. To je to, čo naše práce spája," hovorí Marek Ormandík.
Kurátorský text pripravil: Ľudovít Petránský
Venuje sa maľbe, kresbe, soche a ilustrácii.
Ormandík (podľa Petra Milčáka) je maliar so zreteľne rozoznateľným, osobitým expresívnym rukopisom. V mnohých dielach vychádza z kultúrne a hodnotovo podstatných biblických a mytologických tém. Jeho účasť na týchto témach a aktuálny čas prežívania sa zásadne projektujú do ich uchopenia a vedú neraz k hyperbolizujúcemu a ironizujúcemu vyjadreniu.
Vystavovať začal počas štúdia na vysokej škole. Realizoval množstvo samostatných výstav na Slovensku, vČesku, Rusku, Slovinsku, Chorvátsku, Maďarsku, Francúzsku, Taliansku, Nórsku, Nemecku, Rakúsku atď. Z posledných spomeňme aspoň výstavy Maľba v Galérie M1 – Kunstzone, v Gere (2017), Trans Portion v MUO v Záhrebe (2017), Night Cruise v Galérii Bellart vo Viedni (2018), Múr Marekov v Múzeu Danubiana v Čunove (2019), Zápcha do neba v Mestskom múzeu v Poľskom Tešíne (2021), či nedávno ukončenú výstavu O vtákoch a ľuďoch v Slovenskom inštitúte v Londýne. Zúčastňuje sa aj skupinových prehliadok, napríklad Dialógy v Cite des Arts v Paríži (2015), Šumenie anjelských krídiel v Múzeu moderného umenia v Olomouci (2016) či More than 30… v Zoya múzeu v Modre (2018). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Meulensteen art award v roku 2007 alebo Krištáľové krídlo v roku 2010. Ako ilustrátor spolupracuje pri tvorbe bookletov a kníh s významnými slovenskými hudobníkmi a literátmi. Jednou z posledných takýchto spoluprác je spoločné knižné dielo Tomáša Janovica, Milana Lasicu a Mareka Ormandíka Humor nie je pápež (Povalačt, 2023). O jeho práci vyšlo niekoľko publikácií. Naposledy, v roku 2019, vydavateľstvo Slovart uviedlo na knižný trh výpravnú monografiu Marek Ormandík autorov Miroslava Haľáka a Zuzany Kizákovej.
Venuje sa architektúre, dizajnu, sochárstvu a sklárskemu výtvarníctvu.
Je zakladateľom Ateliéru KFA, ktorý vznikol už v roku 1990. Ateliér KFA sa etabloval ako jedna z prvých nezávislých porevolučných platforiem, ktoré sa začali venovať architektúre a dizajnu a voľnej tvorbe mimo pôdy dožívajúcich štátnych ateliérov. Aj z toho dôvodu sa KFA stal epicentrom nového myslenia v architektúre, čo do jeho radov prilákalo viacero mladých ambicióznych predovšetkým architektov, ktorí tu získavali prvé skúsenosti. Profesionálne záujmy KFA však po čase dostali aj ďalší rozmer - na adrese sídla spoločnosti, ktorou sa stala Karpatská 11 v Bratislave, vyše desať rokov fungovala prvá súkromná galéria architektúry, dizajnu a umenia na Slovensku. Prácu Norberta Šmondrka, vo všetkých médiách, ktorým sa venuje, charakterizujú najmä dva pojmy, triezva geometrická abstrakcia a komplexnosť. Leitmotívom je čistota formy a jasný priestorový poriadok, nie však na úkor zážitku, ktorý má dobré dielo vždy sprostredkovať. Norbert Šmondrk bol v roku 2011 nominovaný na Cenu Dušana Jurkoviča a cenu CE.ZA.AR za projekt Rezidencia Záhorská, v roku 2015 na cenu CE.ZA.AR za interiér domu s ateliérom v Sklenom a v roku 2010 na cenu Dušana Jurkoviča za projekt polyfunkčného objektu Veles v Bratislave.
