Skúma schopnosť obrazu konať – teda premýšľať prostredníctvom samotného materiálu. Mysliacou hmotou sa tak môže stať vodná para, dym z mokrého dreva, vlasy či špongia, ktoré vstupujú do procesu tvorby ako aktívni nositelia významu.

Karen Barad (nar.1956), profesorka filozofie a dejín vedomia na Kalifornskej univerzite v USA, chápe matériu nie ako pasívnu substanciu, ale ako aktívnu, tvorivú silu, podieľajúcu sa na utváraní reality i významu. Myslenie pritom nevníma ako výlučne ľudskú či mentálnu činnosť, ale ako proces prebiehajúci v materiálnych vzťahoch sveta.