Maľby Kristíny Mésároš charakterizuje utváranie imaginatívnych výjavov, presvedčivo kombinujúcich krajinné scenérie a tajomné zákutia, vrstvy obrazových spomienok a náznaky príbehov.
Autorka pri formovaní kompozícií využíva fragmentárnosť, náznakovitosť, kombinácie rôznych mierok, textúr a variovanie symbolických motívov. Výsledkom sú vizuálne príťažlivé plátna na pomedzí realistického záznamu a snovej atmosféry s načrtnutým tajomstvom, s priestorom pre domýšľanie nevypovedaného.
Z tohto napätia medzi jasne identifikovateľným a nejasnosťou či neurčitosťou vzniká pocit ozvláštňovania všednosti a potreba domýšľať naznačené scény, hľadať súvislosti a prepojenia, interpretovať situácie a rozvíjať príbehy. Ich aktérmi sa stáva anonymizovaná posádka lode, horolezkyňa, prípadne osamotené figúry sledujúce fantastické scenérie.
V pozadí realistických motívov pokrývajú plátna abstraktné a bohato štruktúrované meditatívne plochy, pôsobiace ako projekčné plochy imaginácie, s množstvom asociatívnych vizuálnych podnetov. Kristína Mésároš s obľubou variuje nautické motívy, ktoré podporujú symbolické a metaforické vnímanie výjavov.
Plavba je archaickou metaforou ľudského života, pričom obrazy lode, nádejnej plavby a bezpečného návratu do prístavu na jednej strane a stroskotania na strane druhej, odrážajú neistotu a nepredvídateľnosť existenciálnej situácie človeka.
Protirečivosť a existenciálne aspekty motívov plavby a mora aktuálne ovplyvňuje aj ustavične pripomínaná realita degradácie svetových morí, ktoré sú podstatnou časťou biosféry. Otepľovanie oceánov a topenie morských ľadovcov, stúpanie hladín, znečistenie vodstiev i útrob našich tiel mikroplastmi a ničenie komplexných ekosystémov sú najdiskutovanejšími a najalarmujúcejšími negatívnymi dopadmi ľudskej činnosti v epoche antropocénu.
Aj maľby Michala Mráza definuje napätie, kontrasty a ambivalencie. Avšak pokiaľ Kristína Mésároš redukuje, abstrahuje a vyprázdňuje obrazové priestory, tak Mráz preferuje zmnožovanie, vrstvenie, preťažovanie významov spôsobené pretlakom informácií, množstvom detailov a ich prepojení a kombináciou fragmentov obrazov v obrazoch.
Prekrývaním vrstiev maliarskych aj sémantických glosuje paradoxné situácie každodenného života, kde sa na pozadí globálnych tragédií odohrávajú individuálne aj rodinné príbehy a banality každodennosti miznúce v pene dní. Kombinuje kontrastné juxtapozície motívov, rozpráva mikropríbehy, v ktorých hrozivá mediálna reprezentácia vojny vytvára kulisu k pokojnému rodinnému stolovaniu.
Maliarske vrstvy a kontrastné množenie kompozícií vyjadrujú stav permanentnej polykrízy, nadbytku nevyžiadaných informácií a nezastaviteľného toku obrazov. Mráz komentuje stav mediálneho sveta, ktorý nerozlišuje medzi režimom online a offline a realitu nahrádza jej reprezentáciou, simuláciou a manipuláciou.
Maliarsky detailne prepracované plátna zobrazujú zdieľané vnímanie zlyhávania možnosti uchopiť svet v jeho celku, predstavujú súčasnosť ako spleť protirečivých citácií, parafráz, odkazov a komentárov v pozmenených modalitách.
Autor vytvára skľučujúcu a ťaživú atmosféru, svet ponurej farebnosti, ktorý je prežívaný a pociťovaný ako absurdné divadlo v rozpadávajúcich sa kulisách. Michal Mráz predstavuje svet, v ktorom sa rozpadá zhoda nielen ohľadom interpretácie faktov a javov, ale napokon aj dlhodobo udržiavaný konsenzus pri samotnom popise reality.
Kurátor: Peter Megyesi
Výstavný program Galérie Čin Čin v r. 2024 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
