Julius Reichel vo svojich expresívnych, grafitmi inšpirovaných obrazoch zhromažďuje vizuálny a informačný chaos našej každodennosti do preplnených skrumáží miešajúcich vysoké a nízke.

Martin Skalický experimentuje s materiálmi a technikami vo figuratívnom sochárstve. Dielami na výstave symbolicky komentuje aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku, no venuje sa aj univerzálnejším témam ľudstva.

Dá sa chaos zavesiť na stenu a spoločenské napätie vtlačiť do reliéfu? Príďte a uvidíte...

Kurátor: Omar Mirza

Julius Reichel (1981) vo svojich expresívne farebných a hravých maľbách, vychádzajúcich z estetiky graffiti, zobrazuje ad absurdum zahltenie našej chaotickej každodennosti vizuálnym a dátovým smogom. Jeho podomácky vyrobený pretlak (z) balastu informácií je kokteilom high a low kultúry, ktorý obsesívne vypĺňa každý centimeter priestoru recyklovanými symbolmi a mémami. Všadeprítomný strach z prázdnoty (horror vacui) nám pripomína, že zvlášť v dnešnej dobe prázdno a ticho liečia.

Martin Skalický (1976) sa venuje experimentovaniu s netradičnými materiálmi (najmä textilom) a postupmi (fotografia) vo figuratívnom sochárstve. Transformuje reliéf, plastiku a maľbu do priestoru a posúva ich na/za hranicu objektu a obrazu. Výber diel na výstave symbolicky reflektuje aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku a skúsenosť prelomových udalostí posledných rokov – od vraždy novinára a atentátu na premiéra až po systematickú deštrukciu kultúry – a prepája ich s univerzálnejšími témami ako queer intimita, materstvo či evolúcia ľudstva.