Marián sa rád rozprával. Nikdy sa nepretvaroval, vždy hovoril, čo si myslí, nikomu svoj názor nevnucoval, no ani ho podľa vetra nemenil. Používal presné slová. Keď sme sa strácali v nudných dňoch, hovoril: „Dni sa vlečú, ale roky letia.“ Stretávali sme sa v jeho byte na Kozej ulici v Bratislave.
Izbám vládol klavír, gramofón s platňami, obrazy od priateľov a knihy. A dym z cigariet. Neskôr z cigár. Prísť sme mohli kedykoľvek, dokonca aj vtedy, keď nebol práve doma. Nezamykal vchodové dvere. Marián bol aj veľký čitateľ. Nemal iba absolútny hudobný sluch. Mal aj úžasnú hudobnú pamäť, vďaka ktorej vety zo svojich obľúbených autorov citoval vždy doslovne, v presnom rytme a melódii slov, so všetkými čiarkami a prízvukmi.
Spomienky na Mariána sú ako jasné iskry. Vždy je v nich svetlo. A práve toto svetlo, ktoré Marián Varga vyžaroval, nachádzam aj na všetkých fotografiách Tibora Borského. Titulka na obale dvojalbumu Collegium Musicum – Konvergencie z roku 1971 je pre mňa metaforou nikdy nezamknutých dverí do jeho bytu: Marián nás na nej svojou rozopnutou a doširoka roztvorenou bundou, zachytený v úprimnom až bezbrannom geste, pozýva k sebe – k svojej hudbe.
V kútiku úst mu chýba cigareta, tú komunistický cenzor z obalu vyretušoval, no dnes ju môžeme znovu vidieť v originálnej verzii ako doklad o jeho fajčiarskej vášni, ktorú výstižne vyjadril vo vete: „Spôsob mojej existencie je fajčenie prerušované životom.“
Máločo tak presne vystihuje Mariánov obraz ako jeho spojitosť s oblakmi cigaretového dymu. Vždy bol jedinečný, výnimočný. A rovnako výnimočné sú aj fotografie Tibora Borského, ktoré to všetko pravdivo zachytávajú. Sú príkladom a výsledkom vytrvalej práce, no zároveň talentu, vedúce ich autora k poznaniu, že sa najprv dlho musí držať svojej témy, stotožniť sa s tými, ktorých fotografuje, neustále sa k nim vracať, postupne skladať vzťah medzi tým, čo vidí, a tým, kto sám je, až napokon dosiahne, že z každej fotografie cítiť prívetivú dôveru až náklonnosť fotografovaného človeka k sebe a svojmu fotoaparátu.
Na takýchto fotografiách ma vždy znovu upúta a nadchne akási prostá sila ticha – ticha záznamov a ticha odkazov. Sú naozaj tiché, no nikdy nie bez hlasu. Fotografie sú vizuálne odrazy sveta v ich autoroch, ktorí ich – ako Tibor Borský – svojím zachytením ponúkajú aj nám, pretože bez nich by sme ich možno vôbec nezbadali. Fotografia je slovo. Pozýva nás k rozhovoru. Fotografovanie je pre Tibora Borského aktom objavovania, meniaceho sa na akt stvorenia. Portrétovaný Marián Varga a výsledné portréty sú na jeho fotografiách v živom súzvuku.
Nie sú iba na pozeranie. Počuť z nich hudbu.
Dušan Dušek
Tibor Borský sa narodil v Bratislave v roku 1939. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1963 – 1967 na pražskej FAMU, na Katedre filmového a televízneho obrazu, odbor umelecká fotografia u prof. J. Šmoka a prof. J. Ehma.
Po skončení štúdia fotografoval „československú novú vlnu“. Spolupracoval na filmoch J. Jakubiska „Kristove roky“ a „Dovidenia v pekle, priatelia“, režiséra M. Formana „Hoří má panenko“ a ďalších režisérov – E. Havettu, P. Juráčka, J. Jireša.
Od roku 1972 začal fotografovať pre novovzniknuté hudobné vydavateľstvo Opus. Venoval sa viacerým druhom žánrov, ale predovšetkým dokumentárnej a reklamnej fotografii. Vytvoril plagáty a obaly gramoplatní pre Collegium Musicum, legendárne Konvergencie, Zelená pošta, Divergencie, Live a ďalšie. Priebežne od skončenia školy fotografoval pre najvýznamnejšie obrázkové časopisy v Československu.
Vystavoval na mnohých kolektívnych aj autorských výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 1972 je členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, dnes Združenia slovenských profesionálnych fotografov pri Slovenskej výtvarnej únii. V roku 2019 získal titul Osobnosť slovenskej fotografie. Vydal niekoľko publikácií: Obrázky Bratislavy 1998; Karpatia 2016; London 2021.
V roku 2022 uplynie päť rokov od chvíle, kedy nás navždy opustil Marián Varga. Jedinečný umelec, hudobný skladateľ, inštrumentalista, bohém a intelektuál, ktorý svojím životom a tvorbou ovplyvnil tisíce milovníkov a obdivovateľov beatovej hudby viacerých generácií nielen v Československu, ale možno povedať v celej strednej Európe. Od konca 60. rokov minulého storočia až do roku 2017 patril bezpochyby k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hudobnej scény a celého kultúrneho života.
Jeho neobyčajná charizma, zjav, jazykový prejav, a predovšetkým unikátny a nenapodobiteľný spôsob hry na klávesových nástrojoch (Hammond, klavír, organ, syntetizátory) s jedinečnou a nezameniteľnou melodikou fascinoval všetkých, ktorí ho mali možnosť vidieť či už na stovkách odohraných koncertov, slávnostných vernisážach, alebo iných spoločenských podujatiach.
Jeho meno zostane navždy späté predovšetkým s koncertnou činnosťou skupiny Collegium Musicum, množstvom vydaných LP platní a spoluprácou s najrešpektovanejšími hudobníkmi, spisovateľmi, básnikmi, filmármi, výtvarníkmi a ďalšími umelcami, ktorí u nás pôsobili posledných päťdesiat rokov.
Od vydania prvej SP platne s názvom Hommage a J. S. Bach v roku 1970, ktorá sa stala doslova hymnou celej generácie slobodne zmýšľajúcich ľudí v celom Československu, patrila jeho hudba k tomu najkvalitnejšiemu, najžiadanejšiemu a najobdivovanejšiemu, čo naša hudobná scéna dovtedy ponúkala a načo sme boli, a dodnes sme, patrične hrdí.
Dokázala zaujať a presvedčiť, že aj napriek podmienkam a technickým možnostiam, za ktorých vznikala, bolo možné vo výnimočných prípadoch, akým bola práve osobnosť Mariána Vargu, tvoriť mimoriadne kreatívne, slobodne, odvážne a doslova nadčasovo.
LP platne Zvoňte zvonky (1968), Konvergencie (1971), Zelená pošta (1972), Live (1973) a mnohé ďalšie dnes patria k zlatému pokladu československej hudobnej tvorby a aj pre oveľa mladšie publikum sa stávajú trvalou inšpiráciou a zdrojom poznania toho, ako vysoko profesionálne pristupovali ku komponovaniu hudby a jej interpretácii hudobne vzdelaní umelci, ktorí začiatkom 60. rokov s porovnateľnou profesionalitou nadviazali na rozmanité hudobné prúdy danej doby. Ba čo viac, boli zakladateľmi a lídrami nových hudobných a umeleckých smerov, ako napríklad Marián Varga, ktorého hudba so skupinou Collegium Musicum sa stala unikátnym príkladom art rocku, ktorým sa daný štýl a charakter hudby celosvetovo prezentoval.
Osobnosť Mariána Vargu k sebe doslova magneticky priťahovala davy fanúšikov a obdivovateľov jeho hudby.
Jeho jedinečná a neopakovateľná inštrumentálna schopnosť fascinovať publikum lákala prirodzene aj množstvo fotografov, ktorí si nenechali ujsť príležitosť a možnosť ho nielen osobne spoznať, ale predovšetkým umelecky a dokumentárne zachytiť momenty jeho majstrovskej umeleckej kreativity a hudobnej ekvilibristiky.
Dalo by sa povedať, že Marián Varga bol neopakovateľný osobnostný a umelecký zjav, doslova žijúca legenda, ktorá sa v našich európskych zemepisných šírkach a pomeroch rodí doslova raz za sto rokov. Pre mnohých z nás bolo šťastím a privilégiom, že sme mali možnosť postupne spoznávať nielen jeho hudbu, jeho výnimočný talent, ale aj ho vidieť priamo na koncertoch a vystúpeniach. Viacerí z nás ho mali možnosť spoznať aj osobne, a to nielen ako umelca, ale predovšetkým ako veľkorysého človeka, sčítaného a vzdelaného intelektuála, ktorý bol a vždy pre nás zostane príkladom osobnej statočnosti, dôstojnosti a odvahy nepoddať sa vplyvom režimu a požiadavkám doby. Za to mu nebudeme nikdy dosť vďační. Stal sa našou súčasťou a my jeho súputníkmi.
Pre všetky tieto hodnoty z veľkej vďaky, rešpektu a obdivu k jeho životu a tvorbe sa Danubiana rozhodla na ploche 1600 m2 uskutočniť jedinečnú výstavu fotografií Mariána Vargu, k čomu si ako odborných poradcov a konzultantov prizvala rešpektovaných fotografov Martina Marenčina a Jozefa Ondzika, ďalej Mariánovu manželku Janu Vargovú a grafika Roberta Kucmena.
V reprezentatívnych priestoroch múzea ponúka príležitosť vyniknúť najreprezentatívnejším umeleckým a reportážnym fotografiám vyše sedemdesiatich najznámejších československých fotografov, ktorí bez nároku na honorár, z rešpektu a obdivu k tvorbe Mariána Vargu poskytli na túto jedinečnú výstavu svoje fotografie s cieľom, aby si tisíce návštevníkov mohli opäť pripomenúť život a dielo tohoto neobyčajného umelca.
Fotografi Tibor Borský, Peter Procházka, Juraj Bartoš, Ľuba Lauffová, Vladimír Yurkovič, Ľubo Stacho a mnohí ďalší sú zárukou nielen vysokej kvality, ale aj umeleckej výpovede zaznamenávajúcej danú dobu.
Pre Danubianu je veľkou cťou, že dostala súhlas od pani Jany Vargovej a Spoločnosti Mariána Vargu takúto unikátnu výstavu pod názvom Hommage a Marián Varga uskutočniť a po jej skončení 29. 1. 2023 ju ďalej ponúknuť iným múzeám a galériám pre účely ďalšej prezentácie a propagácie diela umelca, ktorého meno nikdy v československej kultúre nebude zabudnuté.
Radi by sme sa poďakovali aj organizátorom Mesiaca fotografie, ktorí sa rozhodli práve túto výstavu zaradiť k mnohým rešpektovaným umeleckým výstavám a sprievodným podujatiam, ktoré sa v rámci 32. ročníka uskutočnia vo viacerých výstavných sálach a priestoroch v celej Bratislave.
Text: Vincent Polakovič (riaditeľ múzea Danubiana)
Vstupné: 10€ / 5 €
