Keď Dante uvidel Giottovo dielo, začal sa zaujímať o umelca, hľadať v ňom ducha, roztrasenú ruku, slávu... Koncepcia a prevedenie by nestačili, ak by ich nezanechal budúcim pokoleniam. Povinnosťou umelca nie je byť pokorný, veď prečo aj? Ide s kožou na trh, bez milosti.
Jeho dielo nesie obrovskú zodpovednosť. Vedome sa chopil svojich nástrojov ako zbraní, aby sa stal bdelým svedkom svojej doby. Nie všetko je umenie, ako tvrdí istá veľmi moderná idea, ale každé umenie je politika.

V Histórii hrá významnú úlohu.

Umelec je iluzionista. Stačí, že pomenuje nejakú vec, a ona ožije: slovo predchádza veci. Stačí, keď umelecky stvárni víziu, a už tvorí dejiny. Vie ich zamraziť. Zastavuje čas. Jeho moc ho presahuje, ostatne rovnako ako jeho diela, ktoré mu už viac nepatria.

Je to hráč s realitou. Skutočná krv Franka B alebo McCarthyho kečupová náhrada, maliarsky realizmus vojny od Yan Pei Minga alebo myšlienka namaľovanej scény vytvorená z popola od Zhanga Huana. Asistuje pri vykonávaní pravdy. Len málo záleží na pravdivosti použitých prostriedkov, stačí, že odôvodňujú víziu reality a stvárnenie spoločnosti, dnes už smrtiace.

Je to iluzionista, ktorý nemizne za svojím dielom. Je jeho súčasťou, pretože v ňom je jeho myšlienka. Jeho portrét sa stáva symbolom. Človek mizne za postojom. Aj on sám sa zarámuje a odhalí, ako jedno zo svojich diel, stáva sa znázornením. Tým, že dosahuje status ikony, dáva život Danteho úvahám a vstupuje do Histórie.

Autorka textu: Caroline Gaudriault

Gérard Rancinan je súčasný francúzsky umelec a fotograf uznávaný po celom svete. Jeho fotografie sú súčasťou významných zbierok moderného umenia a vystavujú sa v najprestížnejších múzeách sveta. Rancinan ako bdelý svedok svojej doby a svojich súčasníkov pozoruje svet, uvažuje nad ním a zapája sa do nekompromisnej kritiky nálad „moderných ľudí“.

Prostredníctvom fotografie, ktorá proteovsky prepája formu s významom, sa Rancinan pokúša zachytiť dilemy spoločnosti v jej odchýlkach a protikladoch.
„Voľnomyšlienkar“ je rozhodne jediný titul, ku ktorému sa hlási a ktorému zasvätil svoj život a tvorbu. Preslávila ho relevantnosť jeho práce, ale tiež monumentálne rozmery jeho fotografických diel.

Rancinan získal Rad umenia a literatúry a medzi inými aj šesť ocenení World Press.

Rancinanove diela sa vystavovali napríklad v Národnej portrétovej galérii v Londýne, Oceánografickom múzeu v Monaku, v Múzeu moderného umenia Himalayas v Šanghaji, v múzeu Louvre-Lens vo Francúzsku, v Pinaultovej nadácii vo francúzskom meste Dinard, v múzeu Oscara Niemayera v brazílskej Curitibe, v Musée des Arts et Métiers v Paríži, v múzeu Danubiana v Bratislave a v Palais de Tokyo v Paríži.