Ferdiš Takáč, ako ho zvykli oslovovať, sa zaslúžil najmä o kultúrne zblíženie sa Slovákov s Chorvátmi. Hoci pochádzal z chudobných pomerov, vďaka jeho zanieteniu študoval právo na univerzite v Záhrebe, avšak po dvoch rokoch sa musel kvôli neľahkým pomerom počas druhej svetovej vojne vrátiť domov.

Koncom vojny sa dostal do rúk gestapa, ktoré ho niekoľko týždňov väznilo v Modre aj v Bratislave. V roku 1950 vstúpil medzi jezuitov, čím si splnil svoj sen. Toto obdobie nanešťastie netrvalo dlho a už v apríli toho istého roku sa uskutočnila „akcia K", ktorou komunistický režim rozpustil všetky mužské rehole. Ferdinand Takáč sa tak dostal do sústreďovacieho tábora v Jasove a neskôr v Podolínci, kde prežil istú dobu v krutých väzenských podmienkach.

Po prepustení pôsobil vo viacerých štátnych podnikoch ako robotník a popri práci vyštudoval filozofiu a teológiu. V januári 1955 bol Jánom Chryzostomom Korcom vysvätený za kňaza, no už koncom roka bol opäť zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti. Vo vykonštruovanom procese bol aj s bratmi jezuitmi odsúdený na osem rokov väzenia a ťažkých prác v baniach.
V roku 1960 bol oslobodený a začal pracovať ako opravár výťahov, neskôr pôsobil ako redaktor katolíckych novín. S nástupom normalizácie musel aj túto prácu opustiť a v nasledujúcich osemnástich rokoch vykonával pastoračnú činnosť v Slatinke pri Lučenci.

Aj napriek neľahkému osudu sa stále venoval pomoci druhým a vďaka svojej neúnavnej práci získal aj viaceré štátne vyznamenania. Ferdinand Takáč počas svojho života preložil z chorvátčiny do slovenčiny tri desiatky kníh, najmä náboženského zamerania. Aby ešte viac zblížil tieto dva národy, vytvoril 2 rozsiahle chorvátsko-slovenské slovníky.

Zomrel 6. apríla 2013 a pochovaný je blízko kostola vo svojej rodnej obci.