Predstavuje výber diel študentov Akadémie výtvarných umení vo Viedni, ktoré vznikli v ateliéri Maľby Art and Image / Abstraction pod vedením prof. Michaely Eichwald a Thomasa Winklera a Art and Image /Context pod vedením prof. Alice Creischer a AndreasSiekmann.

Umelci: Felix Balzer, Lisa Braid, Hicran Ergen, Alexandra Cristina Feusi, Andreas Liebsch, Ebba Olsson, Leon Dietmar Radl, Lorenz Wenter

Kurátorka: Katarína Balúnová

Koordinátor: Andrej Jaroš

Výstava Close – Distant pozýva k zamysleniu sa nad povahou našej existencie vo vzťahu k sebe samým a k iným, ksúčasným, minulým alebo budúcim konkrétnym a imaginárnym situáciám a miestam, ktoré nás formujú.  KarenBarad vo svojej eseji On Touching—The Inhuman ThatTherefore I Am píše: „Keď sa dve ruky dotýkajú, dochádza k zmyslovosti tela, k výmene tepla, pocitu tlaku, prítomnosti, blízkosti inakosti, ktorá približuje druhého takmer tak blízko ako seba samého. Možno ešte bližšie. A ak tie dve ruky patria jednej osobe, nemohlo by to oživiť zvláštny pocit inakosti seba samého... privítanie cudzinca v sebe? V dotyku sa toho deje toľko: vzbudzuje sa nekonečno iných - iných bytostí, iných priestorov, iných časov... Čo je mierou blízkosti?“ Blízkosť a vzdialenosť sú pojmy, ktoré hoci zdanlivo protichodné, v našich životoch často koexistujú. Fyzická a emocionálna blízkosť alebo vzdialenosť môžu byť vzájomne zameniteľné; fyzická blízkosť sa nemusí rovnať spoločnému porozumeniu alebo skúsenosti, rovnako ako emocionálna blízkosť môže existovať výlučne na psychologickej úrovni. Umelci vo svojich dielach reflektujú vnútorný a vonkajší svet, pričom využívajú dynamický vzťah medzi materialitou a významom. Okrem tradičných maliarskych médií ako je olej a akrylvyužívajú aj netradičné materiály ako je látka, koža a nájdené predmety, vytvárajúc tak hybridnú platformu, ktorá sa neustále mení v napätí medzi eleganciou a expresiou. Ako naznačuje Karen Barad v rámci koncepcie agenciálneho realizmu, materiály nie sú len pasívnymi substanciami, ale aktívnymi účastníkmi tvorby významov. Samotný proces maľby, ktorý je fyzickým aktom dotyku, tak odhaľuje, že materiály - pigmenty, textúry a povrchy – sú spolutvorcami umeleckého vyjadrenia. Výsledné diela sa hýbu od figurácie k abstrakcii a späť, hľadajúc formu medzi chaosom a poriadkom,odrážajúc tak hlboké kontrasty života.

Názov výstavy Close – Distant zároveň odkazuje na geografickú blízkosť a zároveň určitú kultúrnu vzdialenosť Bratislavy a Viedne, ktorá je výsledkom odlišných historických trajektórií a politických systémov. Obe mestá boli výrazne previazané až do začiatku 20. storočia ako súčasť Rakúsko-Uhorska. Zásadným faktorom neskoršieho odlišného vývoja bolo najmä politické rozdelenie Európy po druhej svetovej vojne, ktoré trvalo až do roku 1989. Výstava má za cieľ poukázať na možnosti zaktivizovania kultúrnej cezhraničnej spolupráce, ktorá sa ukazuje aj 35 rokov po páde železnej opony ako nedostatočne využitý potenciál.