Kurátorka: Chiara Spangaro a deti Alda Rossiho

SNM v spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom a Nadáciou Alda Rossiho predstavuje po prvýkrát na Slovensku tvorbu milánskeho architekta a držiteľa Pritzkerovej ceny (1990). Približuje viac ako 150 náčrtov, skíc, štúdií a makiet architektonických diel, ktoré vznikli v 80. a 90. rokoch minulého storočia.

Aldo Rossi (Miláno, 1931 – 1997) začal svoju profesionálnu dráhu v roku 1956 v ateliéri Ignazia Gardellu. Neskôr sa presunul do štúdia Marca Zanusa. V roku 1963 začal vyučovať, najskôr ako asistent Lodovica Quaroniho (1963) na Škole urbanizmu v Arezze, potom sa stal asistentom Carla Aymonina na Inštitúte architektúry v Benátkach. V roku 1965 ho vymenovali za profesora na Polytechnickej Univerzite v Miláne a o rok neskôr vydal publikáciu Architektúra mesta, ktorá sa stala klasikou vo svojom obore.

Jeho profesionálna aktivita sa na začiatku sústreďovala na teóriu architektúry a zásahy do stavieb. Zaznamenala kvalitatívny krok vpred v okamihu, keď ho Carlo Aymonino poveril realizáciou časti komplexu Monte Amiata v štvrti Gallaratese v Miláne. V roku 1971 vyhral súťaž na projekt rozšírenia cintorína San Cataldo v Modene, ktorý mu získal medzinárodnú slávu. V publikácii Manfreda Tafuriho a Francesca Dal Coa, vydanej o päť rokov neskôr, mu patrila záverečná časť.

V roku 1983 viedol sektor architektúry na Bienále v Benátkach.

Zomrel v Miláne na následky automobilovej nehody v roku 1997.

Vďaka svojej metafyzickej poézii, kultu geometrie a spomienok na minulosť, ktorý vyznával, patril medzi najväčších inovátorov súčasnej architektúry.

V roku 2005 na podnet dedičov Very a Fausta Rossiho vznikla Nadácia Alda Rossiho. Jej cieľom je zhromažďovať, ochraňovať a šíriť krásu a bohatstvo Rossiho diela.

Z bohatej tvorby Alda Rossiho bude možné na výstave vidieť nasledovné projekty:

- Múzeum Bonnefanten v Maastrichte, Holandsko, 1995

- Rozšírenie letiska Linate v Miláne, Taliansko, 1993

- Pamätník talianskeho prezidenta Sandra Pertiniho v Miláne, Taliansko, 1990

- Hotelový komplex s reštauráciou vo Fukuoke, Japonsko, 1989

- Divadlo Carlo Felice v Janove, Taliansko, 1989

- Bytový a obchodný komplex v Berlíne, Nemecko, 1995

- Divadlo Sveta v Benátkach, Taliansko, 1979

- Cintorín San Cataldo v Modene, Taliansko, 1978

Bratislavská expozícia prinesie predovšetkým kresby a projekty z obdobia rokov 1980-1997 a nasleduje po jeho autorskej výstave v Múzeu súčasného umenia a architektúry MAXXI v Ríme. Patrí medzi prvé vo východnej Európe venované veľkému umelcovi, ktorý ako prvý Talian získal v roku 1990 prestížnu Pritzkerovu cenu za architektúru. O osem rokov neskôr ho nasledoval Renzo Piano.

Medzi exponátmi vystavenými v Slovenskom národnom múzeu nebudú chýbať ani dva veľkorozmerné prototypy kávovarov “Kupola” a “Kužeľ”, pochádzajúce z Múzea Alessi v Omegne, ktoré sa doteraz vyrábajú a sú veľmi obľúbené medzi milovníkmi kávy a talianskeho dizajnu.

Výstava je súčasťou festivalu Dolce vitaj!