Veta zneužitá, využitá, prekrúcaná, používaná, nechápaná a často nezmyselne vytrhávaná z kontextu, veď Wittgenstein nenabáda nehovoriť, len formuluje stav špecifickej skúsenosti, ktorá sa vylučuje s možnosťou svojej komunikovateľnosti.

Akcia B je názov konkrétnej dejinnej udalosti (1952 – 1953), v ktorej sa jedna samu seba privilegujúca politická strana (komunistická) rozhodla silne inšpirovaná a aktívne tlačená vzorom vyrovnania sa s triednym nepriateľom uplatňovaným v tridsiatych rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze zbaviť tých našich, slovenských „triednych nepriateľov“. Či si to pripustíme, či nie, stala sa jednou z množstva historických ublížení a rán, ktoré v minulom storočí zjazvili dušu Slovenska. Stovky rodín (v niekoľkých generáciách) nespravodlivo a násilne pripravených o bývanie, prácu a napokon aj osobnú minulosť, a teda bytostnú identitu, ďalšia obrovská skupina nevinných ľudí pripravených o schopnosť rozprávať, zdieľať a komunikovať túto otrasnú skúsenosť.

Príbeh tejto hry je príbehom jednej obyčajnej rodiny, ktorej meno nepoznáme, ale stáva sa metaforou až príliš konkrétnou, než aby sme si mysleli, že sa nás jej tragédia spojená s absurdnosťou a neľudskosťou Akcie B netýka.

Mlčať už nejde, ale vieme vôbec sformulovať slová, ktoré nám dajú odpoveď, prečo je táto udalosť ďalšou z dodnes nevyriešených tráum našej spoločnosti? Je to len nový dôvod na generačný konflikt vyplývajúci z neochoty chápať prítomnosť prostredníctvom porozumenia minulosti? Alebo skôr príležitosť na intímnu osobnú katarziu prostredníctvom zážitku pochopenia, zmierenia a odpustenia?

Inscenačný tím
Réžia: Mariana Luteránová
Scéna a kostýmy: Eva Kudláčová-Rácová

Účinkujú
Zuzana Kocúriková, Martin Huba, Daniel Žulčák