"Ľudská existencia, napätá v krehkom materiáli bytia, rodí protiklady, ktoré vedú raz k zúfalstvu, inokedy k tichej pokore. Camus hľadal odpovede na výzvy nezmyselného sveta prostredníctvom absurdného románu, zatiaľ čo János Pilinszky objavil hlbšie vrstvy existencie v pokore a prijatí protikladov sveta. Umenie sa v objatí tejto duality stáva zároveň prostriedkom aj cieľom: jazykom, v ktorom absurdita nie je zátvorka, ale brána."

Viacvrstvové obrazy prezentované na výstave nesú stopy pominuteľnosti. Zachytávajú prchavé momenty pohybu auta, krehké dokumenty rýchlo plynúceho času. Maľované atramentové línie uchovávajú posledný dotyk reality, no vďaka výšivkám sa tieto línie znovuzrodia – rovnako ako si pamäť neustále dáva nový tvar minulosti. Tretia vrstva, umiestnená na látke zo starých závesov, predstavuje samotnú pamäť, vyblednutú a rozplývajúcu sa ako starý sen.

Dielo s názvom „1079 dní“ je odtlačkom nekonečnej špirály času. Číselný rad, ktorý označuje dni ukrajinsko-ruskej vojny, pokračuje rovnako ako čas, ktorý je zároveň merateľný aj nepochopiteľný. Vrstvy a výšivky nie sú len technickými prvkami, ale filozofickými metaforami krehkosti bytia. Ľudská skúsenosť sa tu premieňa na tkanivo prchavých okamihov a subjektívneho šera spomienok.

Kurátor výstavy: László Pálmai

Vernisáž výstavy bude prebiehať s tlmočením do slovenského jazyka.