V súbore Modré spomienky (Blue Memoir) sa zameriavam na témy vody a jej izoláciu na fyzickej, sociálnej a duchovnej úrovni v stredoeurópskej krajine, ktorá sa považuje za vodnú veľmoc. V rámci môjho prístupu odkrývam krehký a zraniteľný vzťah medzi ľuďmi a vodou na metaforických úrovniach prostredníctvom mojich stretnutí s ľuďmi a spomienok z mojej domoviny. Sústreďujem sa pri tom aj na to, ako klimatické zmeny a ľudská nedbalosť ovplyvňujú vodu ako náš najvzácnejší zdroj a kvalitu života, ktorá ju obklopuje.

Mojím zámerom je vytvoriť sériu fotografií, intuitívnu, viacvrstvovú vizuálnu esej uvažujúcu o tom, aký majú Maďari vzťah k vode, a súčasne skúmať jej izoláciu na fyzickej, sociálnej a duchovnej úrovni.

Maďarsko sa považuje za vodnú veľmoc s vodnými zdrojmi v Karpatskej kotline, ktoré sú z hľadiska množstva aj kvality jedinečné. Na druhej strane však Maďarsko čelilo v posledných rokoch bezprecedentným suchám, extrémnym prejavom počasia, vysúšaniu pôdy a nedostatku vodu. Naskytá sa otázka: ako je možné, že Maďarsko má veľa vody a súčasne jej nedostatok? 

Za uplynulých 200 rokov sa naše kľukatiace rieky intenzívne regulovali. Mokrade boli odvodnené na úkor industrializácie a intenzívneho poľnohospodárstva. Prírodné záplavové územia riek nahradila orná pôda a sieť kanálov na zavlažovanie týchto oblastí, čo spôsobilo odrezanie ľudí od vody a vysušenie krajiny v priebehu niekoľkých desaťročí. 

Izolácia od vody je dôsledkom krátkozrakého vodného hospodárstva, ktoré spôsobilo systematickú krízu medzi prirodzeným fungovaním prírody a priemyselnou realitou. Tento príbeh skúma možnosť, či sú klimatické zmeny len súčasťou problému. Správnym riadením našich vodných zdrojov by sme mohli zmierniť dosahy klimatických zmien a dosiahnuť inklúziu a rovnaký prístup k vode.

Svoj vzťah k vode považujeme za samozrejmý, do akej miery sme však zraniteľní voči zmenám, ktoré sa okolo nás dejú? Toto je dlhodobý projekt (2022 –).

András Zoltai

Vstup voľný

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2024. Pozrite si kompletný program festivalu.

András Zoltai (1990, Szentes) je dokumentárny a úžitkový fotograf na voľnej nohe, ktorý žije a pracuje v Budapešti. Jeho rozsiahle dokumentárne príbehy sú zmesou novinárskych a konceptuálnych fotografických prístupov. Skúmaním sociálnych a environmentálnych tém sa ponára do globálnych a lokálnych problémov našej doby a ich dôsledkov na spoločnosť, ako aj do dynamiky malých komunít a životov jednotlivcov. Jeho spôsob fotografovania sa prejavuje skúmaním individuálnych osudov a osobných stretnutí, kde inštinktívne stavia na krehkosti ľudskej identity a jej neustálom vývoji a prispôsobovaní sa. 

Jeho fotografie boli publikované v mnohých domácich aj zahraničných periodikách (Washington Post, Fisheye Mag, Society, Le Monde, M Mag, Libération, Courrier International, El País, La Repubblica, Coda Story, De Volkskrant). Získal viacero prestížnych ocenení a štipendií vrátane trojnásobného popredného Fotografického štipendia Józsefa Pécsiho v rámci platformy Talent európskych budúcností. V roku 2024 mu bolo udelené štipendium National Geographic Society Explorer Fellowship na pokračovanie práce na fotografickom súbore Modré spomienky (Blue Memoir).