Autorka viac ako desať rokov fotografovala život predmetov vo funkcionalistickom dome postavenom židovským architektom Alexandrom Skuteckým (1883 – 1944) v Bratislave. V spoločných priestoroch (od kotolne po hromozvod) a desiatich bytoch hľadala pôvodné prvky, ktoré tu prežili od postavenia v roku 1936. Pozorovala, ako sa pod vplyvom obývania nájomníkmi a spoločenských udalostí menili, odstránili či zachovali. 

Príbeh je charakteristický pre postkomunistické krajiny Východnej Európy, zároveň odráža premeny prístupov k bývaniu a dizajnu, typické pre celý svet. Jana Šturdíková zaznamenáva, ako sa verejné, celospoločenské zmeny odtláčajú do súkromného priestoru a ako naším spôsobom života, každodenným používaním pretvárame vzhľad pevne vytvorenej architektúry my sami.

Sleduje, ako jedným obyčajným domom pretiekli veľké dejiny 20. a 21. storočia –  arizácie, druhá svetová vojna, znárodnenie, reštitúcie atď. – a odrazili sa na zdanlivo bezvýznamných detailoch, takých bežných, že ich často nevnímame, aj keď sme s nimi v každodennom kontakte – pohľadom, dotykom. Práve táto samozrejmá obyčajnosť, s ktorou sa pravidelne stretávame, formuje náš prístup k veciam, náš vkus.

Šturdíková rešpektuje intimitu súkromného, no z podoby predmetov a náznaku okolitého priestoru cítime individualitu, vrstvy ľudí, ktorí sa v ňom vystriedali. Vytvára napätie medzi tým, čo môžeme vidieť, a čo má zostať skryté, osobné.

Striktný objektívny fotografický prístup, oprostený od emócií (podobne ako matematické pravidlá architektúry), kombinuje so subjektívnym (podobne ako jemné pretváranie priestoru obyvateľmi). Vytvára medzi nimi neoddeliteľný vzťah. Autorka v jednom z bytov roky žila, vyrástlo v ňom niekoľko generácií jej rodiny. Krátkymi vyjadreniami priznáva okolnosti i limity fotografovania (nepustili ma dnu, nebol čas...) a reality, ktorá formuje vzhľad objektov, životy ľudí, obraz doby i výsledok umeleckej práce.  

Jana Šturdíková vyštudovala dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, fotografiu na VŠVU v Bratislave a na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vystavovala na festivaloch Mesiac fotografie v Bratislave, Mois de la Photo v Paríži, Warszawski Festiwal Fotografii Artystycznej a ďalších výstavách na Slovensku a v zahraničí. Od roku 2015 dlhodobo pracovala na rozsiahlom  fotografickom projekte Châteaux po našom, mapujúcom opustené a chátrajúce kaštiele Slovenska, ktoré rozdelila do kategórií podľa ich posledného využitia. Na príklade chátrajúcich pamiatok sa zamerala na vyrovnávanie sa s problematickou minulosťou 20. a 21. storočia. S prácou sa v roku 2015 stala finalistkou súťaže POZNAN PHOTO DIPLOMA AWARD. V roku 2019 vyšla úspešná fotografická publikácia projektu Châteaux po našom, v roku 2021 pre veľký záujem vyšlo jej nové rozšírené vydanie. Projekt vzbudil rozsiahle mediálne ohlasy a pomohol zviditeľniť problematiku medzi širokou verejnosťou. Naďalej vystavuje doma i v zahraničí.

Vstup voľný

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Pozrite si kompletný program festivalu.