Kurátor: Tevž Logar

Miesto: 1. poschodie

Výstavným projektom od začiatku prestupovali neistoty súvisiace so súčasnou situáciou, ktoré kládli neobvyklé nároky na vzťahy medzi umelcami a inštitúciami. A práve túto situáciu možno chápať ako východisko umelcovho výstavného projektu a témy, v ktorej sa umelecká prax stáva ozvenou vzťahov, postupov, pravidiel a procesov, ktoré v tomto prípade úplne chýbajú. Asi najsilnejším prvkom bola Eškinjova nemožnosť fyzicky navštíviť a prehliadnuť si výstavný priestor. Čo spočiatku vyznievalo ako nedostatok v celom procese, neskôr sa stalo hlavným „kotviacim“ bodom projektu.

Intervencia do výstavného priestoru sa vyvíja okolo potlačenej syntetickej transparentnej textílie, ktorá dokáže veľmi dobre reagovať na efemérnosť priestoru. Svetlo a pohyb sú podstatnými prvkami v chápaní priestoru, stávajú sa stredobodom divákovej pozornosti. Potlačená textília nie je len estetickým objektom, ale skôr štruktúrou, ktorá v celej výstave skúma prítomnosť svetla, jeho intenzity, a to, ako spúšťa prítomnosť farby. Eškinju však nezaujíma ani tak samotné fyzické javenie sa farby ako skôr úloha, ktorú má farba v konkrétnom spoločenskom a politickom kontexte.

Je možné vycítiť a pochopiť, že Igor Eškinja svojím spôsobom vytvára choreografiu medzi rôznymi prvkami, ktoré spochybňujú skúsenosť materiálnej reality v našom okolí a jemne ich prepája s možnosťami letmého a chvíľkového. V rámci priestoru vzniká napätie medzi materiálnym, a tým, čo je na okraji materiálnej prítomnosti, medzi vizuálnym a nevizuálnym. Spojenie prvkov, svojho druhu fragmentov materiálnosti, ktoré nemajú silnú formálnu prítomnosť, kulminuje v rámci výstavy v určitom „vyslobodení“.

Vstupné je dobrovoľné