Autori výstavy: Rastislav Fiľo, Ondrej Pöss, Aleš Šilberský

Osada Zuckermandl sa nachádzala v južnej časti bratislavského Podhradia približne medzi hradným bralom a Dunajom. Pôvodne to bola samostatná obec známa ako štvrť rybárov, lodníkov, lodných tesárov, ale aj mlynárov. Obec s početnými krátkymi a úzkymi uličkami mala vlastné zastupiteľstvo, vlastnú políciu, školu.

Nezávislosť Zuckermandla skončila v roku 1851 pričlenením k mestu Bratislava. Podhradie vtedy vytvorilo štvrtý mestský obvod – Tereziánsku štvrť. Bol to však i začiatok úpadku tejto mestskej časti: zámožnejší obyvatelia sa presťahovali do mesta, paláce sa prestavali na nájomné byty nižších kategórií, pre chudobnejších.

Koncom 19. storočia sa na nábreží Dunaja vybudoval násyp s električkovou traťou, pričom sa časti Zuckermandla a Vydrice dostali pod úroveň terénu. Zuckermandl upadal aj naďalej. Mnoho budov sa odstránilo pri budovaní nábrežnej komunikácie, iné pri dokončovaní tunela a stavbe troch vežiakov. Pri výstavbe Nového mosta sa v rokoch 1967–1974 búralo už do radu.

Dnes z Zuckermandla ostalo iba niekoľko stavieb okolo kostolíka Sv. Trojice. Väčšina z nich patrí Slovenskému národnému múzeu (SNM). Významnou zásluhou Ministerstva kultúry a SNM sa podarilo prinavrátiť pôvodnú tvár všetkým budovám v ich vlastníctve a zachovať tak pre budúce generácie v pôvodnom výzore aspoň časť tejto zaniknutej historickej mestskej časti Bratislavy.