V jej rukách ilustrácie neboli dekoráciou, nie popisom, ale akousi dvojičkou textu, s rovnako silným výtlakom. Bolo úplne jedno, či ilustrovala pre deti alebo pre dospelých, nikdy nezľavila z náročnosti na čitateľa – nútila ho premýšľať, vracať sa pohľadom k stránkam, rozumieť zjednodušeniam.
V svojej analýze o tvorbe Viery Kraicovej píše kurátorka výstavy Katarína Bajcurová: „Vieru Kraicovú poznáme ako maliarku „s hviezdou v oku“. Maľba bola totiž pre ňu nástrojom jasnozrivosti, odhaľujúcim neraz udivujúce a netušené horizonty tvarov a farieb, výbuchy jej maliarskej a kresbovej energie.“ A pokračuje: „Aj keď rešpektovala zákonitosti ilustrácie určenej deťom a bol jej blízky ich pocitový svet (deti a ich hry vtedy často tvorili fabulačný rámec jej obrazov), jej ilustrácia bola svojím chápaním výtvarne autonómna. Buď ju stavala na sile farebného výrazu, alebo naopak volila údernú čierno-bielu škálu doplnkovo dotváranú farebným akcentom.
Lapidárne zjednodušenou tvarovou skratkou, dramatickou silou trochu primitivizujúcej, až detsky a zdanlivo neisto plynúcej, lyricky cítenej čiary, tým všetkým podnecovali a kultivovali čitateľovu predstavivosť Kraicovou ilustrované knižky.“
Svet Viery Kraicovej, množstvo jej ilustrácii stojí za to vidieť.
Viera Kraicová (1920 – 2012) študovala na oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave aj na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Ilustrovala viac než dvadsiatku kníh pre deti aj pre dospelých.
Z tých najznámejších vyberáme Babičku od Boženy Němcovej, Sedmikrásku a Chlapčekovo leto od Márie Rázusovej – Martákovej, Premeny Publia Ovidia Nasa, či Čakanku Ľudmily Podjavorinskej. Za svoje umenie bola opakovane ocenená v súťaži Najkrajšia kniha Československa. Získala aj Cenu Cypriána Majerníka.