DPOH pokračuje v dramaturgickej línii, v ktorej sa zameriava na naše dejiny a postavy, ktoré boli ich súčasťou. Pre večných ľudákov a gardistov bol a dodnes zostáva Jozef Tiso martýr, pre iných je súčasťou fašistickej mašinérie a hanbou našich dejín. Hitlerov prezident nie je kritickou biografiou mäsiarovho syna, je pátraním, nemilosrdným spytovaním a hľadaním dôvodov, ktoré kňaza premenili na vraha.
Kňaz. Zločinec. Vojnový zločinec. Hitlerov vojnový prezident. Jozef Tiso.
Máme o ňom hovoriť? Je to nevyhnutné? A potrebné? Nie je to únavné a večne sa opakujúce? Pripomínajúce našu vinu a slabosť? Tiso, pre večných ľudákov a gardistov martýr, pre pravdoláskarov hanebná súčasť fašistickej mašinérie. Hrdosť alebo hanba? Dilemy minulosti vsiaknuté do dneška. Dá sa stavať autentická samostatnosť na autentickom vazalstve? Budovať budúcnosť na neautentickej minulosti? Táto hra nie je kritickou autobiografiou mäsiarovho syna. Je pátraním, nemilosrdným spytovaním a hľadaním dôvodov, ktoré kňaza premenili na vraha. Na človeka, stojaceho na čele malej krajinky, vedúceho „svoj národ“ cez fašistické poblúznenie k svojstojným svetlým zajtrajškom vojnového štátu. Nepriatelia a paraziti musia z cesty uhnúť za každú cenu. Vyletieť komínom. Poslušní budú odmenení. Arizátori uspokojení. Pocit vlastnej malosti pomstený. Hlas rozumu stíchne, hlas srdca nepočuť. Ale nájdu sa i takí, čo našťastie tomuto šialenstvu vzdorovali. Ich ľudskosť sa neutopila vo Váhu, Hrone, či v Dunaji. Prezident a jeho oponent. Utečenec z Auschwitzu, ktorý vydal svedectvo o nacistických zverstvách.
Hra ako svedectvo o absurdnosti dejín z odvrátenej strany svedomia. Židovskí žiadatelia o výnimky, groteskné arizátorky, statočný farár a boa. Tato hra nie je o presviedčaní presvedčených, je to snová groteska o záchrane slobody a demokratických hodnôt. A o viere, že z hrôz minulosti sa môže zrodiť nádej a odhodlanie.
Na motívy knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident.
DPOH uvedie Hitlerovho prezidenta po prvýkrát symbolicky v deň, kedy si pripomenieme odchod prvého transportu do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz z nášho územia. 25. marca 1942 v ňom Hlinkova slovenská ľudová strana poslala na smrť takmer tisíc židovských dievčat a žien.
Réžia: Valeria Schulczová
Obsadenie: Martin Madej, Marián Mitaš, Zuzana Kronerová, Marek Majeský, Bronislava Kováčiková, Marcela Cmorejová, Martin Hasák
Vstupné: 25.3. - premiéra 35€ / 24.3. - verejná generálka 15€ / ostatné termíny 25€ -27€
