Témou bude August 1968 a udalosti, ktoré po ňom nasledovali. Okupácia bola po nádejnom uvoľňovaní režimu počas roka 1968 obrovským šokom, najmä pre mladých ľudí. Aká bola atmosféra v uliciach a ako sa proti tejto zlovôli zachovali Bratislavčania? 

V dnešnej dobe plnej vášnivých emócií, ktorými okrem sociálnych sietí z času na čas burácajú aj ulice hlavného mesta, je opäť veľmi dôležité pripomenúť si dobu skutočnej neslobody a prenasledovania. Venovať priestor a vypočuť si svedkov doby, ktorých priama účasť  na občianskych a študentských protestoch výrazne zasiahla a na mnoho rokov vážne ovplyvnila ich osobné životy. 

videopozvánka

Ako prišla generácia študentov o nádej a slobodu    

Pražská jar bola séria udalostí, ktorá na základe Dubčekových snáh o socializmus s ľudskou tvárou, viedla k postupnej demokratizácii a uvoľňovaniu režimu. Vo vtedajšom Československu to prinieslo obrovskú vlnu nádeje a nadšenia verejnosti. Ľudia mohli slobodne vycestovať, začala sa rehabilitácia politických väzňov a jednou z najzásadnejších reforiem bolo zrušenie cenzúry tlače. Vysoké školy organizovali debaty, besedy, začali sa vydávať študentské časopisy a vznikali študentské organizácie. Takýto vývoj však narazil na tvrdý nesúhlas Moskvy, čo napokon vyústilo do vpádu vojsk Varšavskej zmluvy.    

Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Bola to najväčšia vojenská operácia v dejinách Varšavskej zmluvy, paradoxne proti vlastnému členovi. Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo vyše 500 000 vojakov a asi 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel.    

Táto udalosť bola obrovským šokom pre celú krajinu. Odštartovala normalizáciu, počas ktorej jedna celá generácia zažila dezilúziu a obrovskú frustráciu, keď pochopila, že socializmus je nereformovateľný. V dôsledku celého diania sa následne spustila veľká vlna emigrácie.

Priami účastníci protestov sa podelia so svojimi spomienkami

Historické okamihy občianskych nepokojov, ktoré nasledovali po okupácii, si pripomenieme s ich priamymi účastníkmi. O svojich pocitoch nad stratou nádejí na slobodu nám priamo v Klariských porozprávajú v tej dobe čerství študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského: 
Jana Plichtová (psychologička a pedagogička FF UK), Dana Viestová (novinárka), Jozef Lietavec (kameraman a fotograf) a Ivan Štrpka (básnik). 
Všetci štyria boli zároveň účastníkmi bratislavskej hladovky na znak solidarity s upálením pražského študenta filozofie Jána Palacha.  

Atmosféru podporí priliehavá a autentická hudba slovenských raperov

Diskusiu ako vždy obohatia živé hudobné vstupy, tentokrát sa o ne postarajú výrazní a spoločensky angažovaní slovenskí raperi so svojou aktuálnou tvorbou. Autentické texty a rapovanú poéziu prinesie zoskupenie Modré hory. Pridá sa aj raper Vec a Tóno S v spoločnom projekte Ultrazvuk. V skladbe Tváre slobody, ktorú vytvorili  k 25. výročiu Nežnej revolúcie, ďakujú všetkým odvážnym ľuďom, že sa v roku 1989 nebáli postaviť na námestia, ako aj naši hostia v roku 1968. 

Sledujte Klarisky Diškurz: August 1968, vo štvrtok, 19. augusta o 20.30 online na webe 
a Facebooku BKIS,  Facebooku hlavného mesta Bratislava a Facebooku mediálneho partnera Denníka N - kultúra.