Skupina žien sa chce oslobodiť od väzieb minulosti, prekročiť hranice pomocou svojej intuície a inštinktu. Vnútorný plač, ktorý ženy zdieľajú postupne zosilnie, až sa transformuje do oslavného rituálu s obetami, hypnotickými piesňami a tancami. Tento stav oslobodzuje ich mysle, no zároveň im pripomína ich pominuteľnosť.

Sonoma je inšpirovaná surrealizmom Luisa Buñuela. Je akýmsi krikom človeka, ktorý sa na hranici svojej existencie snaží zostať nažive. Sonoma balansuje medzi snom, fikciou a realitou.

 „Ak existuje nebo, je to tu a teraz.“ Luis Buñuel

Viac o diele:

Sonoma nie je slovo, ktoré nájdete v slovníku. Obsahuje však fonémy z gréčtiny – soma (telo) a latinčiny – sonum (zvuk): telo zvuku a zvuk tela.

Dnes prežívame dejiny v zhone, takým rýchlym tempom, že si ich sotva uvedomujeme. V skutočnosti už nikto nevie, čo sa deje. Dalo by sa povedať, že padáme dopredu a počas rýchleho pádu kričíme, ako keby sme boli na horskej dráhe. Sonoma je zvukom padajúceho tela, zúrivosťou, ktorú ľudské bytosti cítia, pretože stále veria, že sú nažive, že bdejú.

Sonoma je výkrikom človeka, vystaveného tomuto rytmu, hranici svojho bytia; je miestom, kde sa ozýva primitívny rev tela, pulz ľudstva, ktoré chce prežiť a existovať, hoci aj na hranici reality alebo nad ňou. Sonoma je istotou, že virtuálny a digitálny svet sa dá prekonať iba návratom k pôvodu.

Marcos Morau sa vrátil k základným konceptom choreografie Le Surréalisme au service de la Révolution (Surrealizmus v službách revolúcie), ktorú vytvoril v roku 2016 pre Lorraine Ballet, a ktorá sa inšpirovala postavou Buñuela, ukotvená medzi stredovekou Calandou a kozmopolitným Parížom, jezuitskou vierou a surrealistickou slobodou. Celý tento mikrokozmos rozvil a rozšíril v projekte Sonoma, ktorý vytvoril s La Veronal.

Sonoma vyšla z potreby vrátiť sa k pôvodu, k telu, k hmote. Až z tejto hmoty a organickej matérie sa človek môže stratiť na ceste, kľukatiacej sa medzi snami a fikciou, kde sa ľudská bytosť stretáva s niečím mimoriadnym. Zmeniť každodenné veci na zvláštne, vzdať sa schopnosti vytvárať významy, umožniť znakom samostatne klíčiť a šíriť sa, komunikovať s najiracionálnejšími vrstvami človeka, tam, kde spojenie volá po oddelení, a oddelené sa vždy snaží spojiť.

Sonoma má tiež iný význam, v domorodom jazyku znamená Údolie Mesiaca. Podľa mýtu sa mesiac uloží každú noc na jeho pláňach. Výkriky, škreky a bubnovanie tam vytvárajú hypnotický rytmus, nežný ako detská uspávanka. Namiesto toho, že by nás tento rytmus nadmerne stimuloval, nás sprevádza a upokojuje.

Buñuel nikdy nebol aktuálnejší: dokázal predpovedať budúcnosť, keď zistil, že v hluku bubnov z Calandy a celého Bajo Aragón výkrik smeruje priamo k podstate. Pretože Buñuel tu už bol a počúval, ako znie priepasť, keď sa otvára, keď je ľudská predstavivosť slobodná, no človek slobodný nie je.

„Sonoma začína výkrikom a končí hurhajom. Uprostred, v krajine medzi realitou a fikciou, sa skupina žien snaží oslobodiť od známych väzieb a prekročiť hranice pomocou intuície a inštinktu. Keď sa stretnú, ich spoločný vnútorný plač sa zosilní, mohutnie až prekypí a ony ho oslávia rituálmi, obetami, hypnotickými piesňami a tancami. Vstupujú do neznámeho a zmätočného stavu, ktorý oslobodzuje ich myseľ, ale zároveň im pripomína ich ľudskú prirodzenosť. Sonoma je miestom, kde vzniká búrka, kde bubny stále bijú silou, ktorá otriasa zemou a otvára hlbokú trhlinu v zemi pod našimi nohami.“
Carmina S. Belda

Dĺžka predstavenia: 75 minút

Vstupné: predpredaj 18€, 25€ a 30€ / 10,50€ študenti a seniori

Predstavenie je súčasťou medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe 2024. Pozrite si kompletný program.

Tvorivý tím:
Námet a réžia: Marcos Morau
Vedúci produkcie: Juanma G. Galindo
Choreografia: Marcos Morau v spolupráci s tanečníkmi
Účinkujúci: Lorena Nogal, Marina Rodríguez, Ariadna Montfort, Núria Navarra, Àngela Boix, Laia Duran, Anna Hierro, Alba Barral, Julia Cambra
Text: El Conde de Torrefiel, La Tristura a Carmina S. Belda
Répétiteurs: Estela Merlos a Alba Barral
Umelecký a dramaturgický konzultant: Roberto Fratini
Vokálny asistent: Mònica Almirall
Technická réžia a svetelný dizajn: Bernat Jansà
Javiskový manažér, rekvizity a špeciálne efekty: David Pascual
Zvukový dizajn: Juan Cristóbal Saavedra Hlas María Pardo
Scéna: Bernat Jansà a David Pascual
Kostýmy: Silvia Delagneau
Výroba kostýmov: Ma Carmen Soriano
Klobúky: Nina Pawlowsky
Masky: Juan Serrano – Gadget
Špeciálne efekty, výroba obrov: Martí Doy
Rekvizity: Mirko Zeni
Produkcia a logistika: Cristina Goñi Adot a Angela Boix

Marcos Morau (Valencia, 1982) vytvára imaginárne svety a krajiny s jasným pohľadom na
súčasnosť.  Študoval fotografiu, pohyb a divadlo vo Valencii, Barcelone a New Yorku. Francúzske ministerstvo kultúry ho v roku 2023 vymenovalo za rytiera Rádu umenia a literatúry. Prestížny nemecký časopis Tanz ho zvolil za najlepšieho choreografa roka 2023.

Jeho kariéra choreografa a režiséra je mimoriadna a Marcos Moreu pokračuje ďalej vo svojom umeleckom raste. Od svojho vzniku v roku 2004 sa La Veronal pod vedením Marcosa Moraua stal jedným z najvýznamnejších tanečných súborov na európskej scéne, a v roku 2013 získal Národnú cenu za tanec udeľovanú španielskym ministerstvom kultúry. Súbor La Veronal získal uznanie medzinárodnej odbornej verejnosti aj množstvo ocenení, svoje produkcie uviedol vo významných divadlách a na festivaloch vo viac ako tridsiatich krajinách: Théâtre National de Chaillot v Paríži, Biennale di Venezia, Festival d'Avignon, Tanz Im August v Berlíne, Festival RomaEuropa, SIDance Festival v Soule, Sadlers Wells v Londýne a Danse Danse Montreal.
 
Okrem práce s La Veronal Marcos Morau hosťuje v rôznych súboroch a divadlách po celom svete a vytvára diela na pomedzí divadelného umenia a tanca: Nederlands Dans Theater, Ballet de l’Opéra de Lyon, Les Grands Ballets Canadiens, the Royal Danish Ballet, the Royal Ballet of Flanders a v mnohých ďalších. Od roku 2023 spolupracuje so Staatsballet Berlin, prepojenom s Deutsche Oper, Komische Oper a Staatsoper Unter den Linden.
 
Moraua hľadá so svojím súborom La Veronal nové formáty a jazyky, a ešte bližšiu spoluprácu medzi operou, tancom a fyzickým divadlom. Snaží sa nájsť nové spôsoby vyjadrenia a komunikácie v našich turbulentných, meniacich sa časoch.
 
„La Veronal je pripomienkou toho, že tanec je často v popredí najinovatívnejšieho divadla.“
New York Times
 
„Marcos Morau, zakladateľ a choreograf La Veronal, je bezpochyby jedným z najinteligentnejších tanečných tvorcov, ktorí sa v Európe v posledných rokoch objavili. Jeho štýl je sofistikovaný, nelogický a je potešením pre zmysly.“
Time Out
 
„Morauovo vizuálne spracovanie je také brilantné, také živé a zvláštne, že podľahneme
príbehom transmisie a emancipácie.“
Le Monde