Každý jeden obrázok, každá figúra by sa pokojne dali rozložiť na detaily, ako skladačka. Zdá sa vám, že by ste tým hrdinom a hrdinkám mohli odmontovať ruky, uši, topánky a poskladať ich nanovo. K príbehom aj k deťom, ktoré si ich čítajú, je hm... ako to povedať? Jemný a úctivý. Neprekračuje ich hranice, ide po prvej signálnej fantázii, trpezlivo v rytme textu. Robí ho zrozumiteľnejším pre všetky deti, aj pre tie, čo knižky veľmi nemusia. Dynamiku nevytvára rýchlymi ťahmi, ale farbami. Plné plochy, hrejivé odtiene ťahané od kraja po kraj. Všetko v tých jeho knižkách je také pohodové. Dobre sa čítajú pod perinou, dobre sa do nich pozerá.

Kurátorský tím: Miloš Kopták, Mária Rojko, Ida Želinská

Vladimír Král (1974, Bratislava)

Študoval na Katedre animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Potom pracoval ako ilustrátor, scénický výtvarník, grafický dizajnér a spolupracoval na animovaných televíznych filmoch. Z nich môžeme spomenúť napríklad Keď nie, tak nie (1998) či Dvojhlasná invencia a-mol (1999). Svoju bábkovú scénografiu predstavil napríklad v predstaveniach Betlehemské rozprávky (1998) alebo Veľký primáš Baro (2002). Spolupracoval s Domom umenia pre deti Bibiana na výstave Naše Vianoce na skle maľované (1999). Pre filmový festival Art film 1999 vytvoril úvodnú zvučku, ďalej výtvarné návrhy k animovanému seriálu Čarovný zvonček a dokumentárnemu cyklu Římani za humny. Ilustroval mnoho kníh, napríklad Analfabeta Negramotná od Jána Uličianskeho, Vianočné mystérium Josteina Gaardera či Kozliatka (2013) od Márie Rázusovej-Martákovej a Jaroslavy Blažkovej, Vtáčiu Legendu (2018) Daniela Heviera alebo príbehy Márie Ďuríčkovej Janko Hraško / O Janíčkovi (2018) a Bola koza rohatá / Dedko repku zasadil (2021) a tiež Túlavý braček (2022) Toni Revajovej. Jedna z jeho posledných ilustrovaných kníh sú aj ilustrácie k príbehom slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského: Rozprávky Pavla Dobšinského (2023).