Návštevníci budú mať príležitosť vidieť deväť Resnaisových celovečerných snímok a blok krátkych filmov. Prehliadka potrvá do 22. septembra, projekcie sú naplánované na každý deň o 20.30 hod.

Celovečerný film Hirošima, moja láska z roku 1959 nakrútil Resnais podľa scenára Marguerity Durasovej, jednej z čelných predstaviteliek tzv. nového románu. Film sa stal medzníkom v spôsobe rozprávania prostredníctvom filmového obrazu a Resnais ním upozornil na skutočnosť, že aj filmom je možné hovoriť o filozofických témach. Snímka vo svojom čase získala Cenu FIPRESCI na MFF v Cannes, a to i napriek tomu, že nebola zaradená do oficiálnej súťaže festivalu.

Po uvedení v Kine Lumière na prehliadke Resnaisových filmov ju bude možné od 10. októbra vidieť ako súčasť prehliadky Projekt 100 aj v ďalších kinách na Slovensku. Vďaka Slovenskému filmovému ústavu (SFÚ), ktorý vlastní licenciu na uvedenie filmu, sa bude v Projekte 100 premietať v zreštaurovanej verzii, premiérovanej na tohtoročnom MFF Cannes.

Renomovaný tvorca dokumentárnych a hraných filmov Alain Resnais vstúpil do kinematografie v 50. rokoch minulého storočia. Hneď sa začal prejavovať svojimi nekompromisnými názormi, ktoré mu priniesli problémy s cenzúrou.

Na začiatku 60. rokov sa už presadil ako výnimočne nadaný režisér, objavujúci dosiaľ nevyužité možnosti filmového umenia.

Prehliadku v Kine Lumière tvorí blok šiestich krátkych filmov z raného obdobia Resnaisovej tvorby (1948 – 1956), sú medzi nimi filmová esej Aj sochy zomierajú, dokumenty Guernica, Noc a hmla, Spev styrénu, Van Gogh a dokumentárna esej Všetka pamäť sveta o Francúzskej národnej knižnici.

Z jeho dlhometrážnej tvorby budú uvedené diela Vlani v Marienbade, Muriel alebo čas návratu, Stavisky…, Môj strýko z Ameriky, Mélo, Stará známa pesnička, Srdcia a kolektívna snímka Ďaleko od Vietnamu z roku 1967.

Profilovú prehliadku pripravilo Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu (SFÚ) v spolupráci s MFF Cinematik. Jej dramaturg, filmový teoretik Michal Michalovič hodnotí Resnaisovo dielo ako rozhodujúce v európskej kinematografii.

„Tvorba Alaina Resnaisa vystupuje vo francúzskej povojnovej kinematografii do popredia ako fascinujúci monolit, ohromujúci tok obrazov, myšlienok a emócií, rozprestierajúci sa na ploche presahujúcej až sedem dekád.“ V počiatkoch filmárskej práce Resnais vystriedal rôzne profesie, pôsobil nielen ako režisér, ale aj ako asistent réžie či strihač na filmoch iných tvorcov. Neskôr spolupracoval s mnohými významnými spisovateľmi.

V súvislosti s retrospektívnou prehliadkou Alaina Resnaisa edičné oddelenie SFÚ uviedlo na knižný trh aj novú publikáciu o režisérovej tvorbe pod názvom Alain Resnais – Kinematografia mozgu.