Film nakrútený podľa románu M. Durasovej sa považuje za historický míľnik v dejinách kinematografie. Resnais v svojom debute rozbil tradičnú naráciu a ukázal moderný spôsob filmového rozprávania, ktorého princípy sa uplatňujú dodnes. V jednom okamihu sa strieda minulosť, prítomnosť aj budúcnosť, nejasná je aj hranica medzi skutočnosťou a imagináciou, čo z filmu robí esteticky pôsobivú výpoveď.
Ide o filmovú báseň o láske a jej zmare, o večenej sile citu a o neodvratnosti zabudnutia. Prináša príbeh francúzskej herečky, ktorá prišla do Hirošimi nakrúcať scény z pripravovaného mierového filmu a predposlednú noc tu strávi s Japoncom, ktorý v nej vyvolá spomienku na tragédiu, ktorá sa stala pred štrnástimi rokmi v Nemcami okupovanom Francúzsku. Obrazy masovej tragédie v zozbieranom filmovom materiáli v nej vyvolávajú spomienky na prvú lásku v dobe okupácie v mestečku Nevres, kedy sa zamilovala do nemeckého vojaka. Toho však v deň víťazsta zabijú a na znamenie hanby jej ostrihajú vlasy.
Film originálnym spôsobom dokazuje, že v zdanlivo objektívnej fotografickej technike sú ukryté možnosti prieniku do vnútra hrdinov. Naznačuje možnosť subjektívneho videnia sveta a medziľudských vzťahov. V tomto zmysle mal film veľký vplyv na vývoj celej nasledujúcej vlny svetovej kinematografie.
Hirošima, moja láska, Francúzsko, 1959, 88 min.
Réžia: Alain Resnais
Hrajú: Emmanuelle Riva, Eiji Okada, Stella Dassas, Pierre Barbaud, Bernard Fresson