Žofia Dubová ich vníma cez širokú paletu farieb a tvarov, zachytávajúc dynamiku a energiu ostrova. Svojská technika, založená na fragmentácii obrazovej plochy do rôznych textilných povrchov (plátno, plyš, manchester) jej umožňuje dosahovať nevšedné farebné a kompozičné riešenia.
Kristýna Španihelová na druhej strane hľadá krásu v detailoch a v prírodných materiáloch – v tvare a povrchu skál, v štruktúrach suchého machu, v odlesku kamienka na pobreží. Výsledkom je dialóg medzi maliarskym a objektovým (šperkárskym) videním, kde každá autorka prináša svoju esenciu do spoločného celku.
Komentovaná prehliadka výstavy za účasti autoriek sa koná 23. mája od 17:00 v galérií Čin Čin.
Výstava však nie je iba fyzickou stopou, ale aj oslavou samotnej cesty. Je o schopnosti prežívania „tu a teraz“, ale aj o umeleckom hľadaní a objavovaní, ktoré zdôrazňuje, že sme súčasťou viac než len ľudského tvorivého sveta.
Ilha znamená po portugalsky ostrov. Na Google Earth ho vidíme ako malú tmavú bodku uprostred modrosti Atlantiku. Ako sa približujeme, ostrov sa zväčšuje a jeho kontúry sa stávajú jasnejšími. Rozoznávame zvlnené hory, strmé útesy, zelené údolia. Z vtáčej perspektívy sa pomaly spúšťame nižšie, až kým sa nám nenaskytne pohľad na dve ženské postavy, kráčajúce po kamennom chodníku, obkolesenom bujnou vegetáciou. Žofia Dubová a Kristýna Španihelová. Maliarka a šperkárka. Každá s batohom vlastných skúseností. Obe s vášňou pre umenie, ale aj hory, prírodu a treking.
Anglický výraz trekking znamená putovanie. Ďalšie voľné významy by mohli byť dobrodružná turistická cesta alebo namáhavá cesta. Oba významy sa hodia, no slovíčko putovanie je najvýstižnejšie. Pri pochôdzkach po miestach kam veľa ľudí nechodí sa stávame skôr pútnikmi než turistami. Čaro tohto putovania spočíva v spomalení, spojenom s príležitosťou nového objavovania a prežívania prírody.
Kurátorka: Naďa Kančevová
