Aké príbehy by ste v múzeu chceli vidieť vy?

Jozef Pihík (1890 – 1956) patril k najvýraznejším primášom prvej polovice 20. storočia v Bratislave. Bol vyhľadávaným hudobníkom, ktorý so svojou kapelou hrával v mestských podnikoch, na spoločenských večierkoch aj na oficiálnych podujatiach. Jeho hudobná profesionalita, široký repertoár a schopnosť prispôsobiť sa rôznym žánrom z neho urobili obľúbeného muzikanta naprieč rôznymi spoločenskými vrstvami.

Pihík bol Róm, čo je fakt, ktorý dobové pramene síce zaznamenávajú, ale zriedkavo reflektujú. Jeho príbeh preto nie je iba o mimoriadnom hudobníkovi, ale aj o paradoxe spoločenského postavenia rómskych umelcov v meste.

Kým rómske komunity v období vojnového slovenského štátu čelili systematickému násiliu, segregácii, núteným pracovným táborom a popravám, rómskych hudobníkov, najmä tých profesionálnych a etablovaných, zároveň pozývali, aby hrali na podujatiach politických elít vrátane predstaviteľov ľudáckeho režimu.

Tento rozpor odhaľuje dôležitý fenomén v dejinách mesta: hudba bola pre mnohých jediným priestorom, kde bolo rómskym umelcom dovolené prekračovať spoločenské hranice, hoci ich ľudská dôstojnosť mimo koncertného pódia ostávala ohrozená.

Pihíkova kariéra ukazuje, ako veľmi bol talent Rómov obdivovaný a ako málo to súčasne znamenalo pre ochranu ich života a práv.

Texty: Marta Janovíčková, Jana Jablonická Zezulová
Kurátori: Daniel Hupko, Linda Mendelová

Vstup: 10:00 - 18:00