xBit: Opustiť domov a utekať

výstava

Čo to znamená opustiť svoj domov? Na túto otázku hľadá odpoveď multimediálna inštalácia xBit. Bit je binárne číslo, najmenšia jednotka informácie. 0 alebo 1, pravda či lož, zapnuté alebo vypnuté. Zážitkové dielo xBit reaguje na vojnu na Ukrajine aj v kontexte podávaných informácií, ktoré často skĺzavajú k nepravdám.

Táto akcia sa konala v minulosti

Tisíce ľudí museli opustiť svoje domovy a nájsť útočisko na Slovensku. Na začiatku naša spoločnosť prejavila solidarity. Dnes vidíme, že táto počiatočná ústretovosť mizne a naša krajiny bude opäť stáť pred dilemou, ako sa postaviť k utekajúcim a ľuďom cudzincom. A pravdivosť informácií v tom hrá významnú úlohu. Projekt xBit sa odohráva v štyroch odlišných miestnostiach, ktoré zobrazujú zážitky a pocity človeka utekajúceho pred vojnou. Príďte zistiť, či je možné pochopiť prežívanie iného človeka a dokázať sa do neho vcítiť.

viac ako 9511 potvrdených ___ z toho 549 ___
Klietka
Mal som rád miesto, kde sme bývali. Ten byt, to mesto, celé okolie. Nedokázal som sa ale pozerať na to, ako nám berú domov. Museli sme odísť, hoci sme nemohli za to, čo sa deje. Niekto rozhodol za nás. Pocit skľúčenosti, cudzie pohľady. Všetci na nás pozerajú. Kamery a mreže na každej strane. Kto je ten človek za plotom? Čosi hľadá, ja utekám.
Čo to znamená opustiť domov? Dokážeme vôbec pochopiť a precítiť zážitok niekoho iného?
Inštalácia v prvom priestore má uviesť diváka do stavu neistoty, strachu o budúcnosť, a nejasnosti motívov nepriateľa.

viac ako 5832400 ___ zaznamenaných v ___
Nostalgia
Keď spomínam na domov, snažím sa nemyslieť na to zlé. Hľadám čosi magické. V tom sa vynárajú sa tradičné piesne. Niekto by namietal, že je to len falošná hrdosť na ľudovú kultúru, ktorú v nás vybudoval bývalý režim. Nie je to tak. Viachlasná melódia a harmónia po našom. Žiadny žiaľ ani velebenie práce, ale opakovaná oslava existencie zeme, v ktorej som sa narodil. Keď som ju kedysi počúval, spojila ma s niečím oveľa starším než naše pozemné úteky.
V druhom priestore sa nachádzajú tváre spievajúce viachlasnú ukrajinskú pieseň. Portréty jednotlivých spevákov a speváčok sa zjavujú a miznú, až napokon ostane len ozvena v priestore. V miestnosti je mäkká stolička na zabúdanie.

viac ako 149300 zničených alebo poškodených ___ , z toho 131400___
Trauma
Zdevastované domy, nemocnice, zničené mosty. Musíme sa rýchlo zbaliť a utiecť. Naskakujeme do auta, ani nevnímam, či poznám okolité tváre. Prejsť aspoň kúsok cesty. Vytesňujem otravné myšlienky, že som niečo dôležité doma zabudol. Veď všetkých dôležitých mám pri sebe. Míňame nudnú krajinu, presúvame sa do preplneného vlaku. V noci zhasne svetlo a my čakáme, kým preletia dronom riadené výbušné hlavice. Opäť sa rozsvieti a my pokračujeme v ceste. Chaos, nervozita, obrovský strach. Sme na úteku.
V miestnosti je stolička z verejnej dopravy. Prehráva sa zostrih chaotických videí utekajúcich ľudí, ktoré striedajú komentované sekvencie zobrazujúce krajinu zničenú po útokoch. Kontrast chaosu a pokojne znejúceho komentáru hovorí o dôsledkoch vojny, ktoré bude treba dlho po jej skončení naprávať. Krajinu, budovy, životy. Traumy z úteku.

odhadovaná ___ 137800000000 ___
Fakty
XY zabitých pri raketovom útoku. XY mŕtvych pri nájazdoch na Mariupoľ. Zdroj – Ukrajinské ministerstvo obrany. Čísla, dáta, fakty. Niektorých padnutých som osobne poznal, mnohí mi boli blízki. Tieto čísla sa mi ťažko vyslovujú. Mám sa však opierať o fakty, vždy citovať správne zdroje. Už to trvá dlho, každý deň nejaký výbuch, ďalší mŕtvi a zranení. Sú to len objektívne dáta. Počuť ich stále hlasnejšie. Utekám do bezpečia. Ak aj keď prestanú znieť, ja ich budem stále počuť.
V priestore je veľká tma. Miesto na sedenie nájdete len vďaka stroboskopu. Čísla, ktoré počujete, znejú ako rozkazy a sprevádzajú ich miestami veľmi hlučné beaty.

___ viac ako 907 ___ , 168 ___ , 157 ___ a 95 ___