Názov jej najnovšej samostatnej výstavy v Dot Contemporary Gallery pôsobí ako z detektívky či série true crime žánru, kde ženské obete a ich násilný odchod zo sveta hrajú prím. Fragmenty ženských tiel sú prerastané hubami a sprevádzané krásnymi, ale parazitickými lišajníkmi, ktoré evokujú rozpad či rozklad, ich význam však nie je doslovný, ale metaforický.

Krehké a feminínne Žákovej hrdinky obalené v luxusných látkach, v čipke a kožušine, ukryté v pohodlí svojich moderných „budoárov“ – úhľadných domčekov satelitnej zástavby za vysokými múrmi strácajú samé seba. V túžbe po dokonalosti sa dusia a vnútorne hynú, nezriedka v podobnej zmesi kontrastných vzorov a materiálov, aké autorka kombinuje vo svojich maximalistických látkových kolážach. Strojová výšivka tejto glamour rozprávke pridáva výpovednú kresebnú vrstvu. Niť je v nej prostriedkom jemného vykreslenia krásy ženských tvárí, ale aj chaoticky prepojeného podhubia, ktoré sa ponáša na ďalší ženský element – dlhé rozpustené vlasy. Konformizmus a udržiavanie perfektnej fasády napriek nenaplneným očakávaniam je zlatou klietkou bez možnosti úniku.

Kurátorka a autorka textu: Jana Babušiaková

Mgr. art Vlasta Žáková ArtD. (nar. 1981 v Rožňave) je absolventkou Katedry výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach (2000-2006) a doktorandského štúdia na VŠVU v Bratislave (2013-2017). Získala ocenenia: 2008 a 2010 finalistka Ceny 333, Národná galéria Praha; 2009 – Cena poroty, bienále Skúter II GJK Trnava; 2007 – Cena Ego Art Bratislava. Absolvovala rezidencie v Red Gallery Londýn a v rámci programu K.A.I.R. Košice v roku 2013. Dlhodobo spracúva osobné aj súčasné spoločenské témy výlučne vrstvením a prešívaním textilného materiálu ručnou a strojovou výšivkou. Ako prvé vytvárala drobné textilné objekty a obrazy znázorňujúce predstavu zničenej vyľudnenej krajiny, ktorá sa po deštrukcii znovu obnovuje. Ako opozit vznikli veľkoformátové hrubo vyšívané kompozície vzletov a pádov aktérov párty večierkov a nočnej zábavy. Dôležitou súčasťou jej tvorby sú textilné plastiky v životnej veľkosti a kostýmové plastiky k performance. Modeluje textilom posledných barových opilcov a zároveň čiernobiele bytosti z paralelného sveta inštalované v zatemnených miestnostiach s použitím UV svetiel. V posledných prácach reflektuje šedú betónovú kultúru nového bývania v izolácii novovzniknutých satelitov, ale aj intímnu sériu o strate nenarodeného dieťaťa v akomkoľvek štádiu tehotenstva a bolesti ktorá túto stratu sprevádza.