Môže text, denníkové záznamy, premýšľanie o čítaní a písaní byť formou textilnej práce? Má strach zo straty, ale aj z tvorby miesto v práci autorky? Kto si otázky kladie a kto sa pokúša na ne odpovedať? Kto sa snaží, aby ste ich v jej dielach videli, pokúsili sa ich premýšľať?

Výstava s názvom Povol(n)iť sa skladá z dvoch častí. Jedným je dielo, ktoré vzniklo v roku 2023. Druhé sa deje aktuálne v priebehu posledných mesiacov na prelome rokov 2025/26, je neustále v procese. Obidve vedú vzájomný dialóg, aj keď to na prvý pohľad nemusí byť úplne zrejmé. Prvé tematizuje pamäť ako čosi krehké, fragmentárne a zároveň hlboko zakorenené v tele, vo  vzájomných vzťahoch. Druhé túto skúsenosť prepisuje do roviny času a procesu, kde sa spomalenie stáva spôsobom, ako túto krehkosť uniesť.

Textil tak funguje ako spojivo medzi generáciami. Medzi prítomnosťou a neprítomnosťou. Medzi minulosťou a aktuálnym prežívaním. Textil sa tak mení z jazyka na prax, z výpovede na skúsenosť.

Viktória Bakušová (2000) momentálne pôsobí ako diplomantka Katedry Textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri Textilnej tvorby v priestore pod vedením Blanky Cepkovej.

Kurátorka: Ingrid Ondrejičková Soboslayová