Synagóga je židovský sakrálny objekt, ktorý slúži predovšetkým na konanie zhromaždení a modlitieb. Dejiny synagóg na našom území sú nerozlučne späté s pohnutým osudom slovenskej židovskej komunity, ktorú tragicky zasiahol holokaust. Z niekdajšieho spoločenstva, ktoré podľa sčítania ľudu z roku 1940 malo takmer 75-tisíc členov, dnes na Slovensku žije už len asi päťtisíc židov, čo tvorí zhruba jedno promile jeho populácie. Aj skutočnosť, že mnohí preživší holokaust napokon svoju rodnú zem opustili (väčšinou zo strachu pred nastupujúcim stalinizmom po druhej svetovej vojne), prispela k tomu, že mnohé synagógy boli zbúrané alebo premenené na objekty nesúvisiace s ich poslaním.

Na Slovensku je dnes podľa našich zistení 80 synagóg, z ktorých sa na pôvodné účely používa len päť – v Bratislave, Nových Zámkoch, Komárne, Košiciach a v Prešove. Ostatné sa využívajú na iné účely – kutúrne, komerčné, bohoslužobné (rímskokatolícke a evanjelické kostoly a Sála Kráľovstva svedkov Jehovových), vzdelávacie či administratívne. Viaceré synagógy sa aktuálne nevyužívajú vôbec, sú opustené a ničí ich zub času.

Vo viacerých slovenských mestách nájdeme viac než jednu synagógu: po štyroch sa zachovali
v Komárne, Košiciach i Bardejove, v Prešove sú tri, kým Žilina, Zlaté Moravce, Šahy a Trnava majú po dva takéto objekty.

Najväčšia budova synagógy sa nachádza v Liptovskom Mikuláši, najmenšia v Rohožníku. Najstaršia budova niekdajšej synagógy stojí v Skalici (okolo roku 1760), najmladšia v Žiline (z roku 1931).

O autoroch
Zdenko Dzurjanin (1986) a Pavol Demeš (1956) žijú v Bratislave. Ich spoločnou záľubou je mapovanie a popularizácia historického a kultúrneho dedičstva. Doposiaľ spolu realizovali dva fotograficko-informačné projekty: prvý bol venovaný kostolom na území Slovenska a druhý pamätníkom Milana Rastislava Štefánika na území Slovenska.

Výstavu fotografií je možné navštíviť vždy hodinu pred každým divadelným predstavením v MDPOH.

Ilustračná foto, zdroj: pexels.com