Autorská koncepcia: Karel Srp, Lenka Bydžovská (CZ)

Kurátorka: Zsófia Kiss-Szemán, historička umenia

Rok 1918 priniesol zásadný zlom v usporiadaní oblasti, príležitostne nazývanej "stredná Európa". Rozpad Rakúsko-Uhorska v roku 1918 a vznik nových štátnych útvarov sa podstatne dotkol vonkajšieho i vnútorného života jeho obyvateľov a odrazil sa aj vo výtvarnom umení: ovplyvnil komunikáciu umelcov, zasiahol do ich ľudských a politických postojov, podieľal sa na premene námetov a zrodu nových formálnych prístupov.

Výstava "Rozlomená doba" sa zameria na zdroje a prejavy tejto dramatickej premeny v období zahŕňajúcom záverečné desaťročia Rakúska-Uhorska a úvodné desaťročia nástupníckych štátov. Prihliadne k dianiu v Berlíne, kde mnoho umelcov našlo výstavné a publikačné možnosti, a v Paríži, ktorá pre nich stále zostávala "mestom svetla" a v ktorej mnohí autori dlhšiu dobu žili alebo z jej podnetov čerpali inšpiráciu. Vnútri premieňajúceho sa spoločenského diania v Rakúsku-Uhorsku a následne v Československu, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku a Juhoslávii sa rozprestrela hustá sieť kontaktov, vytváraná samotnými umelcami. Spájala jednotlivé ohniská moderného umenia, ako bola Viedeň, Budapešť, Praha, Krakov, Košice, Ľubľana, Záhreb, Belehrad, Ľvov, Bukurešť, Novi Sad. Spolupráca sa uskutočňovala prostredníctvom putovných výstav, najrôznejších časopisov,

 Jadrom výstavy bude sledovanie premeny ľudskej individuality, do ktorej prudko zasiahla prvá svetová vojna. Na začiatku stál vyhranený jedinec, spochybňujúce hranice svojho sveta, na konci sa objavila umelá bytosť, ktorej cieľom bolo preživšieho človeka nahradiť a vytlačiť. Ostré protiklady vymedzujú rámec obdobia 1908-1928 a vytvárajú dynamické pole pre najrôznejšie umelecké, výrazne odstupňované prístupy, ktorými prenikajú bez ohľadu na smery, skupiny, hnutia či štýly. Ovplyvňovali každodenný život človeka, ktorý sa sprvu prepadal do svojho bezodného vnútra, kdežto neskôr sa obával typizovaného štandardu, ktorý z neho urobil iba mechanizovaný bábku. bohaté vzájomnej korešpondencie, ciest jednotlivých autorov a niekedy ich nútené emigrácie do zahraničia.

 Zrod súdobého Stredoeurópana zasiahol jeho tri hlavné mohutnosti, vychádzajúce z odkazu filozofickej reflexie novoveku - vzťah k telu, duši a duchu, ktoré v rozpätí dvadsiatich rokov prešli zreteľnou premenou. Každá z nich sa výrazne premietala v umeleckých dielach, vďaka ktorým je možné spätne usudzovať na spôsob, ako vnímal autor sám seba, a rozpoznať, kde nachádzal svoje istoty a kde naopak prehlboval svoje pochybnosti, čo mu bolo blízke a s čím sa konfrontoval. Umelecké diela sa tak stala mnohovýznamovými priesečníky, na ktoré sa nemuselo pozerať len z uhla ich štýlové či smerové príslušnosti alebo ich významu vo vývoji umenia.

 Múzeum umenia Olomouc, Medzinárodné centrum kultúry v Krakove, Galéria mesta Bratislavy a Janus Pannonius Múzeum Pécs v projekte rozlomenie doba. Medzi úzkosťou a slasťou: zrod súdobého Stredoeurópana 1908-1928 mapujú podmienky a špecifiká vedúce k vzniku moderného umenia v jednotlivých nástupníckych krajinách Rakúska-Uhorska. Hlavné podnetom vzniku projektu bolo vedomie stále trvajúci izolovanosti vlastných dejín umenia od stredoeurópskeho kontextu a bytostná potreba spoznať kultúrne dejiny v jednotlivých štátoch stredoeurópskeho teritória ako základný podmienky hlbšieho porozumenia dejinám vlastným. Výstava rozlomenie doba bude v rokoch 2018 - 2020 predstavená v Českej republike, Poľsku, slovenské a Maďarsku. Jej súčasťou bude objavná monografická publikácia medzinárodného kolektívu historikov umenia v štyroch jazykových mutáciách mapujúci v stredoeurópskom kontexte období medzi rokmi 1908-1928. Nakladateľom knihy bude, v spolupráci so zúčastnenými inštitúciami, Arbor vitae societas.

-------

Sprievodné podujatia: 
2.10.2019 o 17.00 / Prednáška s Jozefom Tancerom