" (...) Maľby Petra Cvika sú založené na koexistencii zjavného formálneho a prirodzene videného s nevysloveným
a mimo-zmyslovým. Oba tieto póly spektra komunikujú ako s vnímateľom, tak medzi sebou navzájom pomocou zdanlivo jednoduchej a logickej matérie, a tou je maľba. Autor na začiatku uchopí priestor a definuje ho v rámci rozmerov plátna. Vytvorí zreteľný rámec, ktorý je v tomto momente definovaný osobou „x“ a „y“. Následne maľuje obraz. Dej. Faktická, viditeľnejšia alebo ak chceme zmyslová časť maľby je naviazaná na architektúru. Ide o pevnú zložku, a to ako reálnu, tak filozofickú. Neotrasiteľne sa drží perspektívy a vnútorného poriadku. Keď si pomôžeme vedou, presnejšie chémiou, architektúra je v tejto fáze činidlom. Vytvára totiž špecifickú reakciu na skúmanú látku. Buduje prostredie, ktoré v spojení s osou „z“ kreuje dokonalé podmienky pre to, čomu v našom prípade hovoríme „autonómny obraz“. Onou špecifickou skúmanou látkou je mimo-zmyslová matéria. Informácia, ktorá definuje zobrazené miesto bez toho, aby poskytla nejaký faktický návod. Nezávisle na čase, hĺbke priestoru alebo akejkoľvek príbuznosti a podobnosti prítomnej architektúry s konkrétnym, hoci vzdialene možným vzorom. Fakticky nezobraziteľná veličina alebo vrstva.
V aktuálnej sérii malieb posúva Peter Cvik vyššie zmienené do – pre neho maliarsky dosiaľ neznámej – roviny. Je to najmä vďaka technike. Olejomaľba umožnila obrazom určitú liberálnu autonómiu; čiastočne zbavené kontúr, jasných prechodov a mechanizmov preddefinovaného poriadku získavajú výrazne širší uhol náhľadu. Na druhej strane môže byť dôsledkom celkového prevzdušnenia a ľahkosti ťažšia uchopiteľnosť malieb pre nie príliš skúsené publikum – čo do kontaktu s autorovým dielom. Obrazy sú náročnejšie; vyžadujú si väčšiu mieru osobnej investície vnímateľa. Tam, kde akrylové maľby hlásali tézy autor odrazu iba ticho našepkáva. Stále rovnakým jazykom, ktorý je založený na autenticite maľby, oddanosti jej zákonitostiam a zaťatému nasadeniu. (...)“
Kurátor a autor textu: Jan Kudrna
Peter Cvik (1985) absolvoval Katedru maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri prof. Ivana Csudaia. V roku 2017 tu obhájil aj doktorandský titul. Na slovenskú umeleckú scénu nastupoval v momente, keď bola bohato nasýtená dravou a životaschopnou generačnou vlnou mladých maliarov post-digitálnej vizuálnej éry. V jeho multi-tematickej maliarskej tvorbe bolo na začiatku vyzdvihované analytické skúmanie maľby ako média, transformácia digitálnych predlôh na obrazy, ktoré testujú spojnice reality
s abstrakciou. Postupne sa ale sústredil na súčasnú maľbu v post-digitálnej estetike: maľbu klasickou metódou, bez použitia digitálnej postprodukcie v rámci predlohy obrazu. Peter Cvik prezentoval svoju tvorbu v rámci množstva sólových, skupinových výstav a rezidenčných pobytov v SR aj v zahraničí, je zastúpený v súkromných aj verejných zbierkach.
