Vizuálny umelec Ondřej Přibyl (1978) experimentálnym spôsobom skúma predmety v ich skutočnej podstate a dynamike. Oslobodzuje objekty od ich obrazového kontextu či reflexie pozorovaného a otvára tak divákovi svet, v ktorom je mu umožnené rozjímať nad vnútorným časom a priestorom.

Sám autor výstavu charakterizuje slovami: „Jednou z tém, ktorou sa vo svojej práci zaoberám, je videnie a vnímanie, presnejšie však nemožnosť vzhliadnuť svet v jednom okamihu celý a naraz. Skutočnosť, že vždy nám zostane drvivá väčšina vonkajšieho predmetného sveta skrytá v nedohľadne nekonečných vzdialeností, v neviditeľných oblastiach mikrokozmov, rovnako ako to, že vždy nám realita bude miznúť v plynutí času a strácať sa v minulosti a len pozvoľna sa vynárať z hmly budúcnosti. 
  
Ak hovorím o vnútorných priestoroch v súvislosti s poznávaním a vnímaním, mám vždy na mysli priestory nejakým spôsobom ohraničené, uzavreté a skryté, či už sú obhliadané zvonku alebo zvnútra. Mám však predovšetkým na mysli priestory mentálne, teda vnútorné zo svojej podstaty a zároveň naše najvlastnejšie, pretože všetko nakoniec v skutočnosti spoznávame a rozlišujeme práve tam. Pretože o pohľad smerom dovnútra ide prinajmenšom rovnakou mierou, ako o pohľad vždy beznádejne sa končiaci na povrchu predmetného sveta.“