Pravý význam pomenovania skupiny je zahalený rúškom tajomstva, no jedna z možných interpretácii odkazuje na tzv. Claudovo sklo (známe aj ako čierne zrkadlo) – optickú pomôcku, v minulosti populárnu medzi turistami na zvýraznenie pitoresknosti krajiny, ktorá umelcom uľahčovala maľovanie vďaka jej schopnosti stemniť a skrášliť zobrazovaný výjav.
Miloš a Rai v roku 2015 náhodou objavili vo svojich archívoch diela, ktoré vytvorili síce nezávisle od seba, no na ich prekvapenie vykazovali neklamné znaky málo známeho a kunsthistorikmi opomínaného umeleckého smeru – cecilizmu.
Išlo o desiatky premaľovaných a prekreslených stránok z kníh o výtvarnom umení. Z obrazov starých majstrov ako Guido Reni, Raffaello Santi, Diego Velázquez, Rembrandt van Rijn, Francesco Goya či José de Ribera extrahovali rôzne scény a kompozície, vylepšili ich a tieto korekcie zasadili do prekvapivých a humorných súvislostí, čím vytvorili úplne nové výjavy, motívy či mytologické bytosti.
Cecilizmus je umelecký smer pomenovaný po španielskej dôchodkyni Cecílii Giménez.
Tá sa v roku 2012 stala svetoznámou po svojráznom zreštaurovaní fresky Ježiša Krista v kostole ospalého aragonského mestečka Borja, ktoré je od tých čias vyhľadávanou turistickou destináciou. Cecilistický štýl práce s dielami iných autorov nájdeme u mnohých umelcov po celom svete.
Netreba si však tento smer zamieňať so stratégiami citácie či apropriácie, hojne využívanými v postmodernom umení. Hlavnou myšlienkou cecilizmu je totiž úprava, vylepšenie či úprimná snaha o obnovu diel starých majstrov bez zámeru tieto artefakty poškodiť alebo znehodnotiť. Odkazy naň nájdeme dokonca aj v populárnej kultúre.
Azda najznámejším je film z roku 1997, v ktorom Mr. Bean „opravil“ maľbu Whistlerovej matky. Inšpirovaní cecilizmom bývajú aj rôzni „osamelí vlci“, ktorí však nie vždy dostatočne ovládajú jeho základné princípy – spomeňme nedávny prípad Dokresľovača očí z Jekaterinburgu.
Výstava v Galérii Čin Čin predstavuje slovenskému publiku po prvý raz cecilistickú časť samostatnej i spoločnej tvorby členov skupiny Miroir Noir v podobe výberu menších prác na papieri i väčších malieb na plátne. Nastal čas, aby sme sa týmto umeleckým smerom konečne začali seriózne zaoberať!
Po temnom období konca dejín umenia a vôbec konca umenia, po smrtiach maľby, autora či diváka, po traumatizujúcom odmietaní akýchkoľvek kolektívnych umelecký štýlov, smerov a škôl je tu dlhoočakávaný izmus, ktorý vnáša nový svieži vietor do zatuchnutých plachát umenia – cecilizmus.
Kurátor: Omar Mirza