Stelesnenie starnúceho mužského tela je štúdia o krehkosti, prezentovaná prostredníctvom série autorportrétov. Súhra medzi maskulinitou, introspektívnym skúmaním starnúceho muža, diskrimináciou, „ageizmom“ (Butler) a istotou smrti sú hlavné témy, ktoré zdôrazňujú prirodzenú zraniteľnosť mužstva.

Toto dielo nadväzuje na moje predchádzajúce skúmanie vzťahu medzi otcom a synom, z čoho vznikol hlboký a intímny dokument o smrteľnosti a nakoniec aj smrti môjho otca, zachytený v knihe Illustration of Life (Ilustrácia života) (Kandhola, 2002). Tento nový súbor sa kľúčovo zameriava na krehkosť, reflektívnu analýzu starnúceho mužského tela a na nevyhnutnú istotu smrti. Na fotografiách vytvorených pre tento projekt, na ktorom som spolupracoval s mojím synom, zhmotňujem tieto témy prevzatím úlohy subjektu, s využitím mojej vlastnej fyzickej podoby.

Naskytá sa množstvo zložitých otázok, najmä o dichotómii medzi chronologickým vekom a subjektívnou skúsenosťou či o socio-kultúrnych rozmeroch ageizmu. Merleau-Pontyho skúmanie stelesnenia ponúka kritický rámec na pochopenie toho, ako starnutie vplýva na telesné vnímanie a prežívanie. Zdôrazňuje, že naša interakcia so svetom je sprostredkúvaná našimi stelesnenými zážitkami. Sue Armstrong (2014) v knihe Borrowed Time uvažuje o biologických aspektoch starnutia a poukazuje na to, ako choroby a degradácia imunitného systému prispievajú k prežívaniu našich posledných dní života, a uvažuje o úlohe technických výrazov ako „opotrebovanie telomérov“, ktoré sa vzťahujú na mechanizmy bunkového starnutia a smrteľnosti. Priesečník týchto faktorov si vyžaduje prebádanie spôsobu vnímania starnutia a prežívania, čo odráža širšie otázky ageizmu a spoločenských hodnôt.

Výskum sa zaoberá filozofickými konceptmi Foucaulta, najmä jeho predstavami o „starosti o seba“ a „poznania samého seba“. Štúdia sa snaží poukázať na dôležitosť sebauvedomenia a duchovnej praxe pri starostlivosti o fyzickú a existenčnú pohodu človeka. Foucaultov pojem „starosti o seba“, ktorý má hlboké korene v starogréckej filozofii, nachádza ozvenu v dôslednej pozornosti voči vlastnému bytiu a telu v rámci duchovného života. Časť každodennej rutiny môjho otca tvorilo rituálne kúpanie, pričom dodržiaval sikhské zvyky meditácie a modlitby známe ako „amrit vela“. Tento rituál mal hlboký význam v jeho duchovnej praxi. V Ilustrácii života obšírne skúmam a zachytávam dojímavý obraz zhoršujúceho sa fyzického stavu môjho otca, jeho „starosť o svoje telo, o seba“ počas chemoterapie, ako aj rituál a prípravu na smrť. Foucaultov dôraz na „starosť o seba“ a „poznania samého seba“ (gnothi seauton) zdôrazňuje dôležitosť sebauvedomenia a starostlivosti o seba.

Môj postoj je v súlade s predstavou, že pochopenie seba samého a starostlivosť o telo sú duchovné praktiky zakorenené v staroveku, ktoré si vyžadujú osobnú transformáciu (Hroch, P, 2010). Existuje poetický rituál, ktorý duchovne očisťuje telo. Tagoreho báseň Prúd života zhmotňuje jeho životnú premenu: „Cítim, že moje končatiny sú nádherné vďaka dotyku tohto sveta života“, ktorú si zrejme môj otec osvojil, a to aj vo vzťahu k fenomenologickej idei vnímania (Merleau-Ponty) a telesného zážitku.

Fotografia skúma túto fyzickú premenu mužského tela, pričom zvažuje a objavuje témy sebagrotesknosti, estetiky, úpadku tela, starnutia, prirodzenej krehkosti mužskosti a kontemplácie o smrteľnosti. Vychádza z kritickej analýzy a psychologického výskumu starnutia vrátane sebavnímania, strachu zo smrti a demencie, výživy, metabolizmu a choroby. Dodatočný výskum je doplnením fotografického prieskumu zaoberaním sa fyziologickými a psychologickými vlastnosťami tela. 

Kurátor a autor textu: Max Kandhola

Vstup voľný

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2024. Pozrite si kompletný program festivalu.

Max Kandhola je fotograf a docent na Nottingham Trent University. Kriticky spochybňuje súčasné naratívy o rase, zastúpení a identitách. Spomedzi jeho publikácií spomeňme The Aura of Boxing (2014), Flatland: A Landscape of Punjab (2007), Illustration of Life (2003), Autograph Monograph (1996), editovaný Markom Sealyom. Kandholove práce boli uverejnené vo Photography: Race, Rights and Representation (2022) v spoluautorstve so Sealym a v Representation Figure of Christ (2020) v spoluautorstve s Dietschy. V rokoch 1999 až 2002 ho zastupovala galéria Barbara Greene Fine Art v New Yorku, v súčasnosti ho zastupuje Photoink v Dillí. Kandhola získal ocenenie Light Work Artist v rámci rezidenčného pobytu v Syrakúzach (1996, 2002). Svoj projekt Seven Words of Christ (Sedem slov Krista) vystavoval v Chester Cathedral (2022) a v St Marks v New Yorku (2020). Svoje diela prezentoval aj na FotoFeste 2018 v Houstone, na festivale Súčasná indická fotografia či  u fucking paki. Jeho diela sú zastúpené v súkromných aj verejných zbierkach, v zbierkach Deutsche Bank, National Trust a v umeleckej zbierke britskej vlády. Je členom rady FACE, kde sa zameriava na absenciu zastúpenia študentov a akademikov čiernej a hnedej pleti vo vysokoškolských inštitúciách. Vo svojich posledných projektoch skúma zostarnuté mužské telo, mužskosť a smútok cez optiku Harukiho poézie a fotografie, zvyky 'Amrit' v sikhskej kultúre či dekoloniálny diskurz odhaľujúci diasporické príbehy v botanickom živote rastlín, v rámci ktorého spolupracuje s Botanickou záhradou v Birminghame.