Vyšíva na rôzne kovové ready-mades od korby kamióna, dvere osobného automobilu až po plechový smetiak, ale neopomína ani výšivku na plot vo verejnom priestore. Výšivka v jej tvorbe sa stáva konceptuálnym jazykom, ktorým rozpráva takmer autobiografické príbehy.

Centrom jej záujmu sú reálni ľudia a ich príbehy, náhodní okoloidúci, najmä však robotníci, ktorí strávili svoj pracovný život v útrobách ubíjajúceho priemyselného kolosu. Autorka zachytáva fragmenty z rozhovorov, okamihy a príbehy, odpozorované i vlastné. Čo skrinka, to ľudský príbeh, derivát ľudskej existencie. Skrinky sa stali symbolom pominuteľnosti, osirelosti a rezignácie. Lúzri zostávajú lúzrami, z niektorých lúzrov sa stanú hrdinovia.

Vystavené objekty v sebe nesú silné nánosy trpkých ale i obyčajných príbehov. Kotasovej výtvarný jazyk akcentuje estetiku opotrebovanosti a ako vizuálna storytellerka sa nezaoberá vymyslenými konštruktmi.

Kurátorka: Martina Ivičič