Martina Žáková pochádza z Piešťan, kde sa jej výtvarný talent formoval už od detstva. Po štúdiu na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici pokračovala na Univerzite Komenského, kde sa venovala predovšetkým arteterapii, a magisterské štúdium ukončila na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Významný vplyv na jej umelecké smerovanie mal ročný pobyt v USA, kde pôsobila v maliarskom ateliéri pod vedením Theresy Dedmon. Táto skúsenosť prehĺbila jej vzťah k maľbe a nasmerovala ju k intenzívnej autorskej tvorbe, ku ktorej sa v posledných rokoch vrátila s novou energiou a sústredením.
Výstava Voiceless sa sústreďuje na ženy, ktoré zostali v úzadí, boli prehliadané a často nechcené. Na ženy, ktoré si neuvedomujú svoju hodnotu, pretože ju nikdy nepočuli vyslovenú. Napriek tomu v sebe nesú celý vesmír viet, farieb a obrazov. Autorka o projekte hovorí: „Táto výstava sa venuje žene, ktorej hlas bol umlčaný okolnosťami, vzťahmi alebo vlastným strachom. Napriek tomu v nej zostáva veľa nepovedaného, veľa emócií, túžob a myšlienok, ktoré si hľadajú cestu von. Cyklus Voiceless – Bez hlasu je pre mňa pozvaním vnímať ženy nielen očami, ale citlivejšie, ako bytosti s vlastnými príbehmi a skúsenosťami. Byť bez hlasu neznamená byť bez hodnoty, názoru ani vnútornej sily.“
Dominantou výstavy sú veľkoformátové figurálne maľby, v ktorých autorka kombinuje olejomaľbu, akryl, tuš a olejový pastel. Pracuje najmä s modrými a azúrovými tónmi, okrovými odtieňmi, telovými farbami a výraznou čiernou kontúrou. Mnohé ženské postavy nemajú zobrazené oči, napriek tomu pôsobia sústredene a vnútorne silno. Jedinou zo žien, ktorej sú zreteľne viditeľné aj oči, je Mária Magdaléna. V jej pohľade sa ukrýva podtón krehkosti zo stretnutia s jej najbližším Priateľom, ktorý jej zmenil život. Zo zlomenej ženy sa stáva silná osobnosť a jedna z najvýraznejších postáv svojej doby.
V obrazoch sa popri figurálnych motívoch objavujú aj stromy a oceán. Pôsobia ako tiché metafory vytrvalosti, zakorenenia a pohybu, ktorý sa odohráva pod hladinou.
Kurátorka výstavy Ľuba Suchalová Harichová zdôrazňuje symbolickú rovinu autorkinej tvorby: „Ústredným motívom sú ženské tváre – filigránsky vypracované, zbavené individuálnych znakov, akoby zastavené v tichu. Absencia očí nepôsobí ako provokácia, ale ako symbol. Mlčanie tu nie je slabosťou, ale priestorom a momentom pred slovom. Monumentalizovaný list ginka na hlavách postáv sa stáva znakom pamäti, vytrvalosti a dlhého prežitia.“
Majiteľka galérie Jana Chrappová vníma výstavu ako stretnutie s osobnosťou samotnej autorky: „Jej maľba nesie rovnaké kvality ako ona sama – láskavosť, veľkorysosť a duchovnú zakorenenosť. Názov ‚Bez hlasu‘ chápem ako ticho úžasu, aké zažívame pri pohľade na more – raz pokojné inokedy búrlivé. Aj jej obrazy nás pozývajú nazrieť hlbšie – do jej ale aj do nášho vnútorného sveta.“
Výstava VOICELESS, ktorá v Galérii Starý Avion potrvá do 14.3.2026, pozýva divákov zastaviť sa, načúvať neviditeľnému a vnímať ženy ako bytosti plné hodnôt a príbehov, ktorých sila je prítomná aj vtedy, keď zostáva nevyslovená.
Súčasťou programu bude aj komentovaná prehliadka pre verejnosť s autorkou, ktorá sa uskutoční v stredu 11. marca o 17.00.
