Vyrastal som v období komunizmu, ktorým sa nieslo kľúčové heslo: „So Sovietskym zväzom na večné časy.“ Zvykli sme so smiechom dodať: „A ani o hodinu dlhšie.“ Toto je až do dnešného dňa jednou z mála mojich skúseností s večnosťou.
Od tých čias je môj život plný vyjednávania o dočasných situáciách a riešeniach. Ľudia z mojej generácie už vyrástli, ocitli sme sa v strednom veku. Dočasnosť nám prekĺzava cez prsty, bojujeme proti nikdy nekončiacim variáciám rozpadu a prázdnoty, ktorá ostáva po opustených starých dogmách.
Ocitli sme sa v komplexnom svete bez pocitu stálosti a istoty. Obklopujeme sa dočasnými priateľmi, žijeme s dočasnými ženami, v ústach máme dočasné zubné náhrady a pred stálymi adresami preferujeme dočasné usídlenie.
Provizórne úpravy sú projektom zaoberajúcim sa situáciami, ktoré zahŕňajú element neistoty a záhady. Bude fotografickým záznamom/portrétom zachytávajúcim rozpad stálosti na dočasné a provizórne okamihy času a priestoru.
Vstup voľný